ONCE |
ONCE |
Once je buď: 1.úplne super alebo 2. úplne zlý. Toto nie je anketa, ale reakcia na hodnotenia filmu. Možno by sa našlo ešte zopár hlasujúcich za „skôr super“ a aj za „skôr zlý“, ale prenechajme tieto príliš ohraničené hodnotenia anketám a iným škatuľkovaniam. V každom prípade je zaujímavé, aké extrémne reakcie táto hudobná snímka vyvoláva.
Once sa označuje ako hudobný film. Od muzikálového žánru, kde sa vyskytuje hudba, spev a tanec a kde sa plynule prechádza od hovoreného textu do spievaného, má však ďaleko. Našťastie, pretože potom by už strácal na svojej prostej a zároveň peknej atmosfére. Je logické, že film o muzikantoch, ktorí sa snažia nahrať album (okrem iného), bude popretkávaný množstvom piesní. Tie tu nevystupujú len v úlohe akýchsi predelov alebo posúvateľov deja, ale aj ako plnohodnotné súčasti príbehu. Je to úplne jednoduchý (v dobrom slova zmysle) film o tom, ako sa stretnú dvaja ľudia, dvaja hudobníci, a o tom, ako sa zosúlaďujú ich vlnové dĺžky.
Stretnutie dvoch zaujímavých ľudí z rôznych kultúr, z ktorých si každý nesie to svoje, svoj vlastný „genóm“, a ktorí sú už na prvý pohľad spriaznenými dušami, nemôže priniesť iba priemerný výsledok. To platí aj o filme. Medzi hlavnými hrdinami (hrajú ich Glen Hansard a Markéta Irglová) od začiatku cítiť napätie a iskrenie, čo je dobrým predpokladom toho, aby bol ich prebúdzajúci sa romantický vzťah uveriteľný. No keďže hlavní hrdinovia sa počas filmu stanú svojimi vlastnými predstaviteľmi, niet divu, že chémia spred kamery sa prenesie aj za ňu...
Ak sa vám bude zdať, že film má rekonštruovať skutočný príbeh zo života hlavných predstaviteľov (každý okamih čakáte, že Glen Hansard sa pozrie do kamery a povie: „A takto sme sa zoznámili“), musím vás sklamať. Scenárista a režisér John Carney chcel pôvodne do titulnej mužskej úlohy obsadiť niekoho iného. A okrem toho – hlavné herecké hviezdy snímky sa v realite spoznali oveľa skôr a menej „filmovo“. (A áno – aj to zbalenie na vysávač je len vo filme – ale keď už sme pri tom, je to celkom originálny ťah.).
Pre romantických divákov to však ešte nemusí znamenať sklamanie, pretože príbeh G.H. + M.I. sa ani náhodou neuzatvára s koncom filmu. To by možno nemuselo byť až také okúzľujúce – je predsa veľa príkladov, keď sa herci dali dokopy po tom, čo stvárňovali aj pár na filmovom plátne. Tu je to ale o to čarovnejšie, že hrajú čiastočne samých seba a nakoniec sa so svojimi charaktermi aj prekryjú. Malý tieň viny padá na režiséra, ktorý si akoby trochu „neustrážil“ hercov, a preto záver nemusí vyznieť tak, ako si predstavoval. To je už riziko práce s hercami-nehercami.
Na jednej strane neprofesionálni herci dodávajú filmu originalitu a príjemnú inakosť, na strane druhej to film ochudobňuje o kvalitu. Napriek tomu sú obaja hlavní hrdinovia sympatickí a pôsobia prirodzene. Nesnažia sa byť inými, než sú. Dialógy neoplývajú zbytočnými frázami. Romantiku cítiť aj napriek celkovej jednoduchej atmosfére, ale je škoda, že scéna, v ktorej mal príbeh vyvrcholiť („miluješ ho?“), príde nepripravene, pôsobí kostrbato a uplynie skôr, než si stihnete uvedomiť, že ste mali zatajiť dych.
Práca s ručnou kamerou má na svedomí už spomínaný dokumentárny ráz. Spočiatku si na ňu musíte zvykať a filmový zážitok tým pádom ostáva narušený, ale vyvážiť ho môže zážitok hudobný. Ak ste hudbe Glena Hansarda a Markéty Irglovej nepodľahli doteraz, je tu dosť veľká šanca, že po dopozeraní filmu si ju začnete zháňať.
Nech sa už v imaginárnej ankete prikloníte ku ktorejkoľvek možnosti, faktom ostáva, že Once je z viacerých uhlov pohľadu zaujímavý film a zaslúži si divácku pozornosť.
Once (Írsko/USA, 2007, 87 min.)
Réžia: John Carne. Scenár: John Carney. Kamera: Tim Fleming. Hudba: Piesne: Glen Hansard, Markéta Irglová. Hrajú: Glen Hansard, Markéta Irglová, Hugh Walsh, Gerry Hendrick, Alastair Foley, Geoff Minogue, Bill Hodnett, Danuše Křestová