10 000 PRED KRISTOM |
10 000 PRED KRISTOM |
Roland Emmerich, nemecký režisér a americký patriot vypustil do svetových kín mamuty. Žiadne zemetrasenie sa však nekoná.
Roland Emmerich je dvojička Michaela Baya. Obidvaja milujú veľkolepú akciu, radšej diváka ohlušia výbuchom, aby nemal čas na myslenie a vyžívajú sa v amerických zástavách, preletoch stíhačkami a patetických, jednorozmerných hrdinoch. Jeden rozdiel tu však je. Napriek tomu, že obaja dosiahli veľmi vysoko, Bayova hviezda má predsa len strmší let a svieti vyššie. Emmerich po Dni nezávislosti (ktorý ktovie, či niekedy prekoná) vlastne už len klesá. Raz viac raz menej, ale napriek očakávaniam veľkého filmu, je vždy výsledkom určitá malosť. Tak je tomu aj tentoraz.
Spomínaná malosť vo veľkosti je v tom, že filmy ako Godzilla, Patriot, Deň po tom a teraz 10 000 pred Kristom (Deň po tom z nich považujem za najlepší) od začiatku stavajú na predpokladanej veľkoleposti. Snáď len Patriot sa tváril, že bude ešte čímsi viac – druhým Statočným srdcom. Nebol. Ostatné mali v prvom rade ohurovať veľkosťou potvory, mrazivosťou zimy a dupotom mamutov. Žiaľ, vo všetkých sa ukázalo, že úplne prvoplánové hranie sa s veľkými hračkami samo o sebe nestačí. A že to dokonca Emmerich ani nevie. Stačí spomenúť Bayových Transformerov. Jednoduchý príbeh nezavadzajúci dychberúcej akcii a skvelým trikom. A k tomu pekná baba, ktorá vie predať svoju krásu a chalan, ktorý je (takmer) všetkým sympatický. 10k z toho nič nemá. Ani veľkoleposť obrazu, ani sympatickosť postáv. Len ten chatrný, stokrát filtrovaný príbeh.
Všetko začína (ako ináč) proroctvom o zmene. Spolu s proroctvom prichádza do kmeňa lovcov mamutov cudzie dievča s modrými očami. Prejdú roky a tá zlá časť proroctva sa naplní. Iný kmeň po vzore komiksov o barbarovi Conanovi, napadne osadu a poberie mladých mužov ako otrokov. Hlavný hrdina D'Leh musí prestať pochybovať o sebe a vydať sa na púť. Opustí rodnú snehovú planinu, prekoná hory, navštívi cudzie kmene a nakoniec vytvorí armádu, aby sa postavil zoči-voči akože Egypťanom. Lovec z divočiny zoči voči božskej civilizácii. To nemôže dopadnúť inak ako ... .
... Ako guláš Hviezdnej brány, Apocalypta a ďalších príbehov. Povedzme si na rovinu, napriek tomu, že Apocalypto nie je z kategórie dokonalých filmov, je konštantne po celý čas o triedu lepšie, ako 10 000 pred Kristom. Je to o to paradoxnejšie, že Apocalypto sa hralo na skutočný príbeh a to mu trochu priťažovalo (historické nezrovnalosti zbytočne odvádzali od deja), zatiaľ čo 10k je tak absurdný, že nikto neuvažuje nad tým, že by to bolo skutočné, a aj tak diváka neuchváti. Problémom je samozrejme v prvom rade scenár, ktorý nedokáže nič iné, len vŕšiť jedno klišé za druhým. Čo je však prekvapivejšie, je nedokonalosť vizuálnej stránky.
Za celý čas v kine mi nič ani raz nevyrazilo dych, neohúrilo, nenadchlo. Aj tie zábery, ktoré vyzerali veľmi pekne v traileri (o triedu lepší ako film) - červené plachty lodí, utekajúce mamuty, pyramídy... vyznejú v konkrétnych filmových sekvenciách chabo a lacno.
Emmerichov štáb, napriek tomu, že lezie na vrchol po tisíckrát vykolíkovanej ceste, jednoducho nedokáže film gradovať. Nepomáha si ani zaujímavou kamerou, alebo strihom či castingom. Vo všetkých týchto parametroch zostáva bolestivo priemerný. Niektoré scény sú dokonca zle urobené, čo je pri trikovom a veľkovýpravnom filme naozaj vlastný gól. Neviem aké budú vaše pocity z utekajúcich mamutov a zo šablozubého tigra, ale na môj vkus z nich priveľmi trčali (ne)šikovné prstíky grafikov a trikárov.
Výsledný pocit z filmu? Veľmi priemerné, takmer nudné. Prvé sklamanie roka máme za sebou a ako už býva dobrým zvykom, prišlo s očakávaným blockbusterom. Zdá sa, že urobiť kvalitný blockbuster je vymierajúcim druhom kinematografie. Snáď sa mu nestane to, čo mamutom...
10,000 B.C. (USA/N. Zéland, 2008, 109 min.)
Réžia: Roland Emmerich. Scenár: Roland Emmerich, Harald Kloser. Kamera: Ueli Steiger. Hudba: Harald Kloser, Thomas Wanker. Hrajú: Steven Strait, Camilla Belle, Cliff Curtis, Joel Virgel, Affif Ben Badra, Mo Zinal, Nathanael Baring, Omar Sharif.