NARNIA: PRINC KASPIAN

Prvý diel to dokázal a pokiaľ diváci šomrali, bolo to najmä na adresu predlohy. Jej filmový prepis bol otrocký, no presný a dával zmysel. Záverečná bitka v knihe síce nebola, no aspoň potešila oko fantasy diváka. Fakt je, že druhý diel má slabšiu predlohu a na filme sa podpisuje. A zároveň na to aj tvorcovia idú inak – niektoré pasáže prehadzujú (občas k dobru, inokedy vôbec), mnohé dokonca vyhadzujú (čo je pri veľmi striedmej predlohe až šokujúce zistenie) a potom je jasné, že tu ostáva iba dejové torzo, ktoré treba natiahnuť do finálnych 147 minút. Pokiaľ stavili na akčné scény a bitky, počínajú si výborne. Azda prešvihli minulý rating Narnie a sú temnejší, krvilačnejší a násilnejší, ako to už v pokračovaniach býva, no zároveň ponúkajú skvelú výpravu, aranžmá, akciu i napätie a cit pre boj. Po ňom sme túžili od niekoľkých záberov na konci jednotky a v dvojke sa očakávania čiastočne naplnili. Aj za cenu inšpirácie či priamo vykrádania Pána prsteňov.

Ale keď sa nebojuje a opäť iba putuje či kecá na ceste na finálne bojisko ako v celej druhej tretine, nastáva rovnako rozpačitý pocit ako v prvom dieli. Narnia ním začína byť akoby charakteristická a verím, že to je práve dôvod, prečo toľkým divákom leží v žalúdku. A potom je tu aj štvorica súrodencov, ktorí nie sú príliš sympatickí, hoci sa im tvorcovia snažia venovať veľmi intenzívne, meniť ich charaktery, ponúkať vývoj. To všetko nainštalovali do scenára, no nie každého diváka to zaujme. Čo pri danej stopáži možno považovať za mínus. Aspoň že nové akvizície (Caspian a Reepicheep) vzbudzujú nádej, že v Narnii ešte potenciál drieme. Rovnako aj pri kráľovi Mirazovi či celej palete zverov. Vzbudzuje to očakávania a vieru vo svet Narnie aj naďalej – ale bude potrebné adaptovať dynamickejšie ako doteraz. 

Druhá Narnia tak nie je lepšia, ani horšia ako prvá. Stretáva sa s množstvom rovnakých problémov (málo sympatické charaktery, adaptácia v druhej tretine), ponúka aj pár dobrých momentov (akcia, výprava, triky, to všetko s veľkým rozpočtom) či prvkov (vrátane hudby Harry Gregson-Williamsa so štvoricou nádherných pesničiek). Je škoda, že sa Adamson nedokázal odpútať od štýlu prvého dielu výraznejšie, ale iba čiastočne. Narniu ešte netreba zatracovať, ale treba jej dať skúsenejšieho a lepšieho režiséra – možno nás už Michael Apted o dva roky príjemne prekvapí, keď sa vydá na koniec sveta Narnie s podstatne lepšou knihou na spracovanie (The Voyage of Dawn Treader).

PS – Môj názor na slovenský dabing (aj keď vďaka zaň) už poznáte z iných recenzií a aj tu platí klasické ponosovanie sa na čiastočne ochudobnenie zážitku oproti originálu. Opäť približne na úrovni prvého dielu.