UKRUTNE ŠŤASTNÍ

Prišelec sa stáva súčasťou zložitej hry vzťahov, v ktorej nie je možné dospieť k morálnemu rozhodnutiu a zachovať si čistý štít. Robert navyše vláči vlastné tajomstvo, ktoré je skutočným dôvodom jeho vyhnanstva a malo byť zadusené pokojným pobytom v lone tunajšej prírody. Tak, ako poltopánky rýchlo vymieňa za gumáky (povinná súčasť regionálneho outfitu), aj jeho identitu podivne tvarujú tunajšie zvyky. Minerálku vystrieda popíjanie piva počas služby v miestnom pohostinstve. Svižne prefackať malého recidivistu tiež prestáva byť problémom, ak si to situácia vyžaduje. Na podobných motívoch má divák možnosť pozorovať vnútornú premenu hlavného hrdinu. Bohom zabudnuté územie sa napokon stáva dejiskom zločinu, ktorý zatrasie duševným zdravím zúčastnených. Hrdina sa nechcene ocitá v reťaziach temného spoločenstva. Zaceľuje tak harmóniu obludária, ktorú svojím príchodom narušil.

Autor literárnej predlohy, spisovateľ Erling Jepsen (Umenie plakať) opäť ponúkol zmes traumatizovaných a nalomených postáv nesúcich svoj krušný údel na periférii Dánska. Režisér Henrik Ruben Genz poňal vidiek ako predpeklie, baštu kalných stránok ľudskej psychiky. Metaforické znázornenie tejto vízie predstavuje bažina za dedinou – miesto, kde obyvatelia pochovávajú svoje hriechy, akási brána do ich spoločného nevedomia. Kľúčom k výpovedi je zvolený žáner, respektíve žánre, pretože do tohto filmu ich natlačil skutočne mnoho. Ak vnímame ako dominantnú opozíciu muža zákona a jeho zhýralého protivníka, liehovinový duel v miestnom „saloone“, môžeme hovoriť o westerne. Spojenie hrdinu s femme fatale a hrozivo doliehajúca skutočnosť zasa pripomenie film noir. Uskutočnenie a následné vyšetrovanie zločinu vnáša do príbehu krimi a detektívne črty. Thrillerom, čiastočne aj hororom zaváňa neustále budovanie napätia a hra s desivými zvratmi. V procese vnútorného úpadku protagonistu, ktorému chýbajú obranné mechanizmy, sa dokonca objavujú náznaky psychologickej drámy.

Viac než o čokoľvek iné ide teda o pohrávanie sa so žánrovými konvenciami za účelom dosiahnutia maximálne štruktúrovanej a nasýtenej výpovede. Divácky zážitok pramení zo stotožnenia sa a vnorenia do fikčného sveta, zároveň aj z odosobneného vnímania jeho eklektickej konštrukcie. Znepokojivá atmosféra je budovaná prostredníctvom náznakov a odkazov, ktoré možno až príliš zaťažujú vedomie diváka a odpútavajú ho od toho, o čo v skutočnosti ide. Že ľudská morálka je nesmierne závislá na okolnostiach a sebeušľachtilejší úmysel neznamená nič, pokiaľ jeho majiteľ nie je schopný presiahnuť situáciu a diktovať jej vlastné podmienky. Autor k známej filozofickej téze veľa nového nepridal a tak v prípade tohto titulu platí, že „štýl víťazí nad substanciou“. Nie je to však celkom Pyrrhovo víťazstvo, lebo rozkoš prameniaca zo štylistickej hry určite stojí za návštevu kina.

Frygtelig lykkelig (Dánsko, 2008, 90 min.)
Réžia: Henrik Ruben Genz. Scenár: Henrik Ruben Genz, Dunja Gry Jensen. Kamera: Jorgen Johansson. Hudba: Kaare Bjerko. Hrajú: Jakob Cedergren, Kim Bodnia, Lars Brygmann, Lene Maria Christensen