3 SEZÓNY V PEKLE

Kombinácia vizuálu a výstavby rozprávania do malých vypointovaných scén či záberov, pôsobiacich na naše zemepisné šírky a dĺžky až odvážne dynamicky, na druhej strane zahladzuje úmyselnú, premyslenú a úprimnú rebéliu v duchu marxizmu a parížskych intelektuálov, surrealistov predvojnového obdobia, a pretvára ju v momentkovú pózu uhladeného rebela z reklamy na parfum. Tento rebel však akoby nemal proti čomu rebelovať. Tak, ako sú v detailoch a skratkách vystihované postavy a ich vzťahy, je vykreslená i doba. Presne pre účel daného momentu. Tento raz nepomáha ani poukázanie na to, že však ide o dobu tak, ako ju videl a vnímal Ivan / Emanuel, čomu svedčia aj introspektívne zábery odlíšené svojou (ne)ostrosťou, či fantasknosťou, surreálnosťou. Práve naopak. Z Ivana / Emanuela sa tak miesto povojnového nadšeného ľavičiara francúzskeho typu stáva súčasný mladý taliansky komunista s modrou krvou, ktorý asi ani nemá predstavu, čo slovo proletariát znamená a najväčšou jeho revolúciou proti režimu, nech je akýkoľvek, je cappuccino o druhej poobede.

Jednou z Mašínových silných stránok je jednoznačne schopnosť viesť herca a nepadnúť na zadok ani pred Janom Krausom či Martinom Hubom. Nik sa nepredvádza, neprehráva. Ak aj niekedy kto mal hereckú pózu, v 3 sezónach v pekle ju opustil. Dokonca, hoci dávkovaná v rozumnej miere, hrala aj Táňa Pauhofová (!). Repliky, často citácie či parafrázy prapredlohy hlavného hrdinu Egona Bondyho, neznejú kŕčovito, či nechtiac úsmevne. Jednoducho patria k postave, ktorá ich vyslovila. Celkový dojem tu narúša nemilý technický nedostatok - rezonujúce postsynchróny najmä poľských hercov Tomasza Tyndyka a Karoliny Gruszkej, a menší scenáristicko – dramaturgický problém týkajúci sa hlavnej postavy a jej neukotvenosti a nevyhranenosti. Kryštof Hádek si tak asi ešte zopár razy vypočuje, ako sa na rolu „mladého Bondyho“, neskoršej ikony československého undergroundu, nehodil. A pritom len hral, čo dostal. 

Máme tu česko - slovenský film z povojnového a vyhroteného obdobia bez toho, že by šlo o trpko úsmevnú etudu v odtieňoch neskorého leta. Štýl 3 sezón v pekle je dravejší, no tiež filmu s takto písanými postavami a príbehom škodí. „Lidičkovský“ rozmer konformného tichého prežitia situácie nahradil otvoreným kričiacim non-konformistom, ktorý ale akoby občas celkom nechápal, čo sa skutočne deje a že ide o krk nielen jemu. Napriek tomu rebeloval aj z basy či liečebne. Vlastne sa kamsi vytratili aj tí deklarovaní „Česi pri peci, ktorí vedia byť poriadne svine“. Hoci o príslušníkoch bezpečnosti a ich vyšetrovacích metódach sa ani v tomto prípade nedá povedať nič pekné, nad nimi dominuje ten, ktorý Ivanovi / Emanuelovi zachráni život. Akoby „našinské filmy“ chceli vytvoriť obraz československej minulosti, obraz režimu, ktorého sme sa tak horlivo zbavili, ako umelý konštrukt, ktorý má na prvý pohľad od reality ďaleko. A nech už je pastelkový alebo so šedivou pochmúrnou patinou, vždy sa medzi vlkmi v koži baránka nájdu ovce v koži vlka.

3 sezóny v pekle (ČR/SRN/SR, 2009, 110 min.)
Réžia: Tomáš Mašín. Námet: Egon Bondy – kniha Prvních deset let (1981), S. M. Blumfeld (Lubomír Drozd). Scenár: Tomáš Mašín. Kamera: Karl Oskarsson. Strih: Petr Turyna. Hudba: Filip Jelínek. Hrajú: Kryštof Hádek, Karolina Gruszková, Martin Huba, Luboš Kostelný, Jan Kraus, Tomasz Tyndyk, Táňa Pauhofová, Matěj Ruppert, Lubomír Paulovič, Miroslav Krobot