ONDINE

Úvodná polovica je uspokojivá práve preto, že načrtáva akýsi polo-fantaskný príbeh, kde sa okrem prvotného prekvapenia nič-moc nedeje, ale je to pekne naložené v hmlistej, podnapitej melanchólii. Divák je od začiatku vedený k plávaniu s obrazom a obsah je evidentne neveľmi dôležitý - vystačíme si s rozprávkou, kde sa nemusíme pýtať na logiku príčiny a následku. Stačí nám magická situácia prezlečená do realistických súvislostí. Jordan nakrútil film, kde všetko racionálne túži po vypnutí. Pohybujúc sa na hranici medzi drámou a mýtom neustále drží diváka v opare nejasností a dohadov, ktorými obostiera prostovlasú Ondine. Posledné dejstvo ale úplne neuspokojí – kriminálne odhalenia a zvraty v konaní postáv pôsobia nadstavene a vykonštruovane. Z žánrového hľadiska sledujeme mixáž romantického filmu a sociálnej drámy, ktorá začne ako sľubné fantasy, ale vrcholí neuspokojivo ako thriller s prilepeným happyendom.

Horkú príchuť realisticky ladeného snímku obrusujú spomalene snímané krivky Alicje Bachledy – väčšinu času pózuje vo vodou zmáčaných minišatách, či spodnej bielizni (nohy zvodne križujú rám obrazu ako starostlivo zaranžované zátišie). Ženské telo tu má minimálne rovnaké „lyrické“ hodnoty ako zábery rázovitej írskej prírody. Občas nie je možné ubrániť sa prímeru k Pobrežnej hliadke na britský spôsob – určite by sa tu našlo zopár ikonických záberov záchranárok v akcii – šprint na suchu, skoky do vody, či pomalé a esteticky prierazné vystupovanie z vody namokro, aby sa divák stačil vpiť pohľadom tam, kam treba. Postava Ondine je načrtnutá ako dekoratívny objekt, ľudsky zostáva amorfná.

Kameraman Christopher Doyle (známy spoluprácou s Wong Kar-Waiom) veršuje obrazmi ponorenými do mäkkej, machovitej svetelnosti. Zdá sa, že mu ide viac o malebné zákutia, či panorámy než o hľadanie vnútornej hĺbky povedaného. Írske pobrežie ponára do modrozelenej škály, ponúkajúc nám akvamarínové krajinky, nebo, more. Dojem pomalej, lenivej a rozpínavej horizontály završuje clivá hudba z pera Sigur rós.

Na svoje by si teda mohli prísť romanticky založené ženy ako aj voyeuristicky založení muži. Príroda vyzerá aj po hodine a pol podmanivo a Colin vie nájsť zdravú rovnováhu medzi autentickým herectvom a zhýralým „looking good“ (tj. oboje má úroveň). Ďalším plusom by mohla byť prídavná off-screen romanca medzi hlavnými predstaviteľmi, ktorí sa spoznali počas nakrúcania, zamilovali a splodili. Hoci sa v deji ozývajú aj temnejšie aspekty ľudského bytia – alkoholizmus, choroba dcéry, skutočná identita ženy, Neil Jordan nakrútil predovšetkým príjemnú, miestami vtipnú a po celý čas fotogenickú rozprávku. Nič menej, ani viac.