2.0

Filmová recenzia

Hororoví fanúšikovia sa nevedia dočkať štvrtej kapitoly Vreskotu, ktorá už teraz vyvoláva obavy o jej kvalite a na Slovensko by mala prísť v auguste. Režisér Wes Craven, ikona žánru, opustil filmový svet v roku 2005 dvomi kúskami, skvelým Nočným letom využívajúcim klaustrofobickú atmosféru lietadla a trápnym Prekliatím, kde zabíjali prerastení digitálni psi. Akokoľvek sa teším na nový Vreskot, Craven si nemohol urobiť horšiu reklamu akou je Vezmi si moju dušu.

Názov filmu je odvodený od modlitby, ktorú si pred spaním opakuje hlavná postava Bug, ktorý je zmätený z vlastnej osobnosti. V deň jeho (a ďalších šiestich mladých) narodenín totiž vypustil dušu neslávne známy sériový vrah s niekoľkonásobne rozpoltenou osobnosťou. K jeho skonu sa viaže aj mestská legenda, ktorá tvrdí, že zabijak buď prežil a čaká na svoju pomstu, alebo sa prevtelil do jedného z detí, ktoré sa v ten deň narodili. Bug žijúci so svojou sestrou a (hm) mamou May, oslavuje šestnásty rok života a v mestečku Riverton sa zároveň rozpútava krvavý kolotoč záhadných vrážd. A niektoré zo stôp ukazujú práve naňho.

Film je sám o sebe zavádzajúcim schizofrenikom. Jeho dej znie na papieri oveľa zaujímavejšie, než aký skutočne je. Craven (ktorý zároveň napísal scenár) rezignoval na psychologický koncept, či atraktívny námet súboja vo vnútri mysle (tak ako v Identite).

Atmosféru stratilo malomestské prostredie, okolité lesy a stredná škola plná jednorozmerných postáv. Rozdvojenie osobnosti sa dá znázorniť rôzne, tu sa využili smiešne hlasy a prehnaná mimika, bohužiaľ. Pridajte si plno klišé (schovávačka v skrini, zrkadlo v kúpeľni, vrah za dverami) a absenciu logiky (hore-dole sa zjavujúce postavy).

Vezmi si moju dušu je podpriemerný slasher s veľmi nudnými, často zbytočnými dialógmi, litrami krvi, nesmrteľnými zabijakmi (v úvodnej scéne sa „Rozparovač“ prebudí z kómy štyri razy) a únavnými, otravnými ľakačkami. Urobil som si tú námahu, zrátal ich a film sa pokúsi zhodiť vás zo sedadla presne 26krát. Otravnosť podporuje odfláknutá hudba Marca Beltramiho. Trochu mimo môjho chápania je aj symbol kondora, ktorým sú postavy posadnuté.

Zdá sa, že vekom Craven stratil ambíciu inovovať, byť originálny (ako v Nočnej more z Elm street, ci Vreskote), chýba mu nadhľad, ľahkosť. Film natočil so smrteľnou vážnosťou v depresívnych, tmavých farbách. Nechce porušovať pravidlá, zosmiešňovať ich, chce zarobiť. Vzal si jeden celkom zaujímavý nápad a obalil ho tradičnou, dobre sa predávajúcou schémou akčného úvodu, pomalého vysvetľovania a epicky prekombinovaného finále. 3D je skôr odstrašujúce, keďže ho robili neskorším konvertovaním.

Prekvapivé nie je ani rozuzlenie. Vrahom je ten, koho by ste prvého (možno druhého) hádali. To, čo mohla byť napínavá a tajomná detektívka, je rutinné prehadzovanie podozrivosti medzi tromi-štyrmi aktérmi. Musím ale vyzdvihnúť, že krkolomné naháňačky idú Cravenovi stále skvele a nechýba im dynamika, ani adrenalín.

Tešil som sa na Vezmi si moju dušu ako na napínavý, zábavný horor a rovnakou mierou sa teším aj na Vreskot 4. Dúfam iba, že sa nesklamem dvojnásobne. Nie je to sice úplná katastrofa, ale stále dosť veľký masaker.

My Soul to Take (USA, 2010, 107 min.)
Réžia: Wes Craven. Scenár: Wes Craven. Kamera: Petra Korner. Strih: Peter McNulty, Todd E. Miller. Hudba: Marco Beltrami. Hrajú: Max Thieriot, John Magaro, Denzel Whitaker, Zena Grey, Nick Lashaway, Paulina Olszynski, Jeremy Chu