|
ČESKÝ MÍR |
ČESKÝ MÍR |
Vít Klusák (1980) a Filip Remunda (1973) sa do dejín českého dokumentárneho filmu zapísali mystifikátorskou, aj medzinárodne úspešnou dokumentárnou komédiou Český sen (2004) o neexistujúcom hypermarkete, do ktorého po masívnej reklamnej kampani nalákali stovky ľudí. O šesť rokov neskôr prišli so žánrovo podobne ladeným dokumentom Český mír (2010), pod ktorý sa opäť podpísali ako scenáristi a režiséri, Vít Klusák bol navyše kameramanom a strihačom.
Český mír, ktorý Asociácia slovenských filmových klubov v týchto dňoch uvádza do distribúcie na Slovensku, nespája s Českým snom iba podobný názov, ale najmä rovnaká pointa, ktorá sa dá vyjadriť shakespearovsky – mnoho kriku pre nič. Spoločná v oboch dielach je aj aktívna účasť tvorcov v zobrazovanom príbehu, chiméra ako dôvod vyhroteného sporu a výrazný prejav národnej povahy.
Tému stavby amerického radaru na českom území začali autori sledovať v januári 2007, keď sa Američania obrátili na českú vládu s touto požiadavkou a tá ju, napriek odporu sedemdesiatich percent obyvateľov, schválila. Nasledovala takmer trojročná občianska, mediálna a politická „vojna“, v ktorej sa nediskutovalo, ale hádalo a nadávalo, namiesto vecných argumentov ideologicky táralo. Koniec všetkým sporom urobil stručný polnočný telefonát nového amerického prezidenta Obamu, ktorý oznámil českému premiérovi Fischerovi rozhodnutie radar v Čechách nepostaviť. To všetko bolo vďačným námetom pre mladých filmárov, ktorí celý príbeh o radare v Brdoch sledovali zblízka, vtiahnutí priam do jeho epicentra.
|
Pôvodne chceli postaviť proti sebe dvoch hlavných protivníkov – starostu obce Brdy Jana Neorala, vášnivého odporcu radaru, a Tomáša Klvaňu, vládneho „agenta“, ktorého dobre platenou úlohou bola propagácia stavby. Postoj oboch protagonistov, ktorí súhlasili iba so snímaním oficiálnych vystúpení, a najmä život samotný spôsobili zmeny, ktoré vyniesli do popredia iné, možno výraznejšie postavy. Napríklad básnika Ivana Martina Jirousa, ktorý vulgárnym slovníkom a bojovným útokom proti aktivistom hnutia Nie základniam! na jihlavskom námestí úspešne obhájil svoju dávnu prezývku Magor, výtvarníka Jana Vyčítala, ktorý sa strápňuje vo videoklipe so sporo, do americkej zástavy odetými devami, pri oslavnom speve na radar, pričom využíva melódiu dávneho hitu o majorovi Gagarinovi. Túto pesničku s podobnými slovami naspievala a prezidentovi Bushovi venovala aj vtedajšia ministerka obrany Vlasta Parkanová, ktorá trápnosť svojho činu nepochopila ani s časovým odstupom.
Politici vôbec sú v tejto dokumentárnej komédii o radare najsmiešnejšími figúrkami, či už ide o premiéra Mirka Topolánka s jeho kohútím nadúvaním sa v Oválnej pracovni Bieleho domu (jeho pohrávanie sa s guľovnicou, ktorú niesol ako dar Bushovi, v lietadle do USA, pri ktorom vraj letušky pišťali od hrôzy, tvorcovia filmu, žiaľ, nezachytili, lebo ich do vládneho špeciálu nevzali), či o „zeleného“ ministra Martina Bursíka, ktorý sa pri zaslepenom presadzovaní radaru ani neobzrel na tamojšie životné prostredie. Svojím spôsobom im konkurujú aj herci Tomáš Topfer, Ladislav Smoljak a trpasličí Jiří Krytinář, ktorí ideologickými frázami a predstieranou dôležitosťou pôsobia veľmi komicky.
|
Odporcovia radaru, členovia Greenpeace a ďalších občianskych zoskupení, ako aj niektorí jednotlivci z tohto názorového tábora dostávajú väčší, možno až neprimeraný priestor. Vnášajú síce do príbehu potrebnú akciu, ako je napríklad obsadzovanie kóty 718 vo vojenskom výcvikovom priestore pri Brdoch, pripomínajúce partizánsku vojnu, a vidieť, že niektorí si kameru priam užívajú, no ešte prísnejšie nožnice Víta Klusáka, ktorý strihal 124 hodín surového materiálu, by veci prospeli a zdynamizovali film, v ktorom sa mnoho scén zbytočne opakovalo či varírovalo.
Český mír je napriek tejto výhrade pozoruhodným dielom aj po filmárskej stránke. Prináša nielen humor prechádzajúci do satiry, ale aj skvelú hudbu skupiny Midi Lidi, ktorá je držiteľom Českého leva za hudobný sprievod k filmu Protektor (obdivuhodné je v Českom mieri najmä invenčné pohrávanie sa s motívom piesne Rozvíjej se, poupátko z Pyšnej princeznej) a premyslene snímané i strihané zábery (oboje má na konte Vít Klusák), napríklad paralely medzi vojakmi a poľovníkm v tom istom lesnom prostredí, ktoré sú zdrojom komiky.
Text bol prevzatý z portálu filmpress.sk
Český mír (ČR 2010)
Scenár a réžia: Vít Klusák, Filip Remunda. Kamera a strih: Vít Klusák. Hudba: Midi Lidi. Účinkujú: Tomáš Klvaňa, Jan Neoral, Jiří Houška, Ivan Martin Jirous, Ivona Novomestská, Jan Tamáš, Jiří Piňos, Jan Čermák, Mirek Topolánek, Martin Bursík, Ladislav Smoljak, Tomáš Topfer, Jiří Krytinář a ďalší
