3.0

Filmová recenzia

Mám taký pocit, ako by sme sa za posledných deväť mesiacov nikam neposunuli. Filmy prichádzajú, a keď sa pozriem na program kina i svoj plán recenzií, vidím zase len kópiu Hľadá sa Nemo, ktorá sa bude pokúšať o nemožné – napodobniť kráľa žánru, nakoniec ho aj tak riadne vybrakuje, no kvalitný výsledok sa nedostaví. Keď sa to nepodarilo tvorcom z Belgicka, akú šancu dáte tvorcom z Malajzie?

Dvaja žraloci-bratia Pup a Julius si fajnovo nažívajú, no jedného dňa sa im okolo útesu začnú motať pytliaci s cieľom čmajznuť vajíčka do reštaurácií. Lenže to sa Pupovi nezdá, a tak sa rozhodne za seba a svojich kamošov bojovať, takže zo svojho mokrého prostredia ide k humanoidom na suchu. Julius si všimne Pupovu misiu a ide na pomoc v špeciálnom obleku. Dva žraloky odchádzajú zo svojej zóny komfortu a zažijú veľké dobrodružstvo.

Otázne je, či sa s nimi bude baviť aj divák. Fakt je, že Žraloky na sus(h)i sú veľmi nenápadný film aj v našich kinách (dokonca taký, že sme dlho mali problém vôbec získať obrázky k recenzii). Keď som pátral po filme v zahraničí, zistil som, že pochádza z exotickej Malajzie a premiéru mal hádam v troch krajinách. Okrem domoviny stihol Rusko a Poľsko – špeciálne naši severní susedia na ňom nenechali nitku suchú a masívne ho kritizujú. Ich diskusie o nudnosti a mizérii (i lokálnom dabingu) sú kúzelné.

So Žralokmi je totiž veľký problém. A podstatne väčší ako u belgického Sammyho, ktorý sa síce pod vodu tiež vydal, tu a tam čosi od hollywoodských vzorov prebral, ale na konci sa aspoň snažil priniesť vlastné posolstvo. Žraloky žiadne posolstvo nemajú – sú obyčajnou a nie príliš inšpiratívnou kolekciou scén o tom, ako sa dvaja plutváči vyberú do cudziny a čelia netradičným zvykom. Pri kritike tejto nudnej novinky nevedno kde skôr začať páliť...

Začnime mimoriadne slabučkým začiatkom, ktorý nám síce predstaví vodný svet a dvojicu, ale tam sa interesantný part scenáristov končí a nastúpi zúfalstvo. Nelogický dej, kde sa pretĺka pár postáv, nudná zápletka, ktorá do hodiny musí utĺcť všetky vekové kategórie (paradoxne najviac tie detské) a do očí bijúca iracionálna stránka správania hrdinov. Chápem, že v animáku sa veľa zjednodušuje a občas aj menej do scenára napíše, ale tu je základ slabučký a nič sa do deja neprepašovalo, aby to detí zaujalo.

Absencia zapamätateľných a nástup až generických momentov sa prejavuje nielen v dejových častiach – vidno ich napríklad pri nudných vedľajších charakteroch či málo vtipných pointách vybraných scén. To je prirodzene problém, pretože postranné postavičky síce spravidla nenesú dej, ale aspoň zabavia, čo niekto v prípade Žralokov nedomyslel, ba zabudol na ich funkciu. Do filmu sú nasypané len preto, aby zaplnili plátno a scény, ale ich funkčnosť je otázna. Problém v obsahu vidieť aj pri strihu – mnoho scén trvá oveľa dlhšie ako by stačilo, to všetko v snahe zaplniť 90-minútovú stopáž. No nielen dospelí, ale aj deti vidia, že sa tu nič nedeje a po 45 minútach budú mať problém obsedieť.

To animácia je zase tá, ktorá sa najviac inšpirovala, až vykradla všetky animáky pod vodou, či Nema, alebo aj Príbeh žraloka, skrátka všetko čo sa kedysi pracne vytvorilo. Animácia vás ničím neosloví, je tu pár videných prvkov a inak kopa vody a furt dva žraloky na scéne, iba v rôznych situáciách. Tak sa vlastne dostávame k otázke, prečo sa ešte autori pod vodu ponárajú, keď nemajú čo vymyslieť?

Že film ide do kín so slovenským dabingom je fajn, ale skutočne by som zvážil, či naň brať deti, lebo druhý Nemo (a ani slabý Sammy) sa tu nekoná. Nedá sa tu hovoriť o premárnenom potenciáli, keďže tu žiadny nevidno, či o nápadoch do animácií alebo obsahu. Skrátka, opäť sa nám tu raz niekto vydal lenivou cestou, ale patrí maximálne na lacnejšie DVD.

SeaFood (Malajzia, 2011, 90 min.)
Réžia: Aun Hoe Gou. Scenár: Jeffrey Chiang. Strih: Louis Teo Cee Wei. Hudba: Imaginex Studio. Hrajú: Zuzana Porubjaková, Ivan Šándor, Táňa Radeva, Juraj Predmerský.