|
NECHÁPEM, AKO TO DOKÁŽE |
NECHÁPEM, AKO TO DOKÁŽE |
Predstavte si ženu, ktorá dokáže asi všetko. Chodiť do práce a podávať parádny výkon. Prísť za manželom a deťmi, starať sa o nich, aj o domácnosť. A popritom mať ešte čas pre seba. Skvelá predstava určená snáď iba pre filmové plátna, aj keď možno nejedna vaša kolegynka či priateľka by taká chcela byť. Na začiatku 21. storočia, ktorá by taká nechcela byť, najmä ponorená do víru veľkomesta a súčasných trendov. Ale tento film zrejme nebude správny návod ako sa ňou stať...
Problém leží už v základnom náčrte deja, ktorý ústrednú dilemu hrdinky nerieši – je zamestnaná manažérka, snaží sa stíhať prácu, domácnosť i rodinu, no nemá šancu to zvládnuť, pretože deň by pre ňu musel mať aspoň 30 hodín a ona povoliť zo svojho nasadenia. Preto prichádza ešte ťažšia etapa – ona získa prácu obnášajúcu cesty do New Yorku (film sa odohráva totiž v Bostone), ale aj jej manžel, takže zrazu sú obaja pracovne ešte vyťaženejší, odcudzenejší a na svoje deti nemajú už vôbec čas, a tak musia súperiť aj s opatrovateľkou. Ako by toho nebolo málo, hrdinku Kate si všimne aj okúzľujúci obchodný partner Jack...
Ak si niekto myslí, že tento film má skvelých hrdinov, ktorí vo svojich životoch za 91 minút majú úspešne nájsť ten správny work-life-balance, bude azda prekvapený. Námet tu drieme, vôbec nie je márny, no je škoda, že slúži len ako podklad k jednotlivým epizódnym situáciám. Hlavná téma ženy 21. storočia je tu síce nastolená a bojuje proti totálne zažitému a nenávidenému krédu domácej pani. Ostať doma a nerobiť je vo filme akoby zlo, úhlavný nepriateľ aktívnej hrdinky, čo zažila v minulosti niečo pekné a získala veľa, no teraz jej život preteká medzi prsty. Dobrovoľne.
|
|
Scenár otvorí zásadný problém, ale nedokáže ho vôbec riešiť. Dilema je stále prítomná, hrdinka má čoraz viac starostí a väčšie výzvy, no dlho nerieši to nadobudnuté – domov, manžela, deti. Je jasné, že sama vo vnútri túži po vyššom poste, životnom dobrodružstva a rada by si dopriala i ten románik. No otázne je, či ste pripravení tej hrdinke fandiť – a k čomu ju vlastne chcete donútiť?
Rýdzo ženský pohľad (muži slúžia v silných vedľajších rolách na vyplnenie priestoru) sa dotýka iba časti problému, no nemá vlastne ambíciu ho ísť riešiť. Čo je fatálna škoda, pretože tvorcovia sa prekvapivo dokázali utrhnúť od zažitých rom-kom konvencií a dokonca sa neboja miešať žánre i balansovať medzi komédiou a drámou. Lenže také poskakovanie na čiare medzi žánrami nesie nedostatky: komediálna časť nemá príliš veľa zapamätateľných gagov a skôr sa občas usmejete nad úpornou snahou, ktorá zrejme nemôže vyjsť ako nad situačným frkom. A dráma má problém v nízkej hĺbke či letargii eskalovať problém vyššie a dať divákovi pecku medzi oči zaujímavým riešením. Zámer nakoniec nie je zlý, o to viac bolí, ako vyšumí. Nie do prázdna, ale koncu, ktorý dovtedajším 70 minútam skôr odporuje a príliš sem nesedí.
|
|
Azda je problém v hlavnej hrdinke aj z hereckého pohľadu: zatiaľ čo mužov si režisér ošetril, tak Greg Kinnear i Pierce Brosnan odohrávajú vysoké štandardy, v ženskej roli sa snaží žmýkať city i ponaučenie na žene zo Sexu v meste, ktorá sa nedokáže zbaviť svojich Carrie-zlozvykov a chce hrať aj túto, predsa len trošku inak napísanú hrdinku úplne rovnako. Je to škoda, lebo sa tu žiada silný výkon osobnosti, ktorej by ste venovali viac empatie ako iba pohľad na aktuálne šaty a účes, ktorým Sarah Jessica Parker venuje azda viac pozornosti ako svojmu výkonu hrdinky.
Som sčasti prekvapený, že nás nečaká bežný klon romantickej komédie. Ale o to viac sklamaný, že tvorcovia tu nedokázali vytrieskať oveľa viac.
I Don’t Know How She Does It (USA, 2011, 89 min.)
Réžia: Douglas McGrat. Námet: Allison Pearson – rovnomenný román (2002). Scenár: Aline Brosh McKenna. Kamera: Stuart Dryburgh. Strih: Kevin Tent, Camilla Toniolo. Hudba: Aaron Zigman. Hrajú: Sarah Jessica Parker, Pierce Brosnan, Greg Kinnear, Christina Hendricks, Kelsey Grammer, Seth Meyers, Olivia Munn
