7.0

Filmová recenzia

Pojem Železná lady je trochu odlišný ako Iron man, prirovnanie na jednej strane ukazuje smutnú skutočnosť, že málo významných politických osobností bolo ženského pohlavia (v súčasnosti sa používa v súvislosti s Angelou Merkelovou, ale aj Ivetou Radičovou) a že keď už taký prípad nastane, tak musí ísť o osobnosti nekompromisné a psychologicky nezničiteľné, aby uspeli. Veď aj v našej spoločnosti mužský predstavitelia opozície občas používali sexistické stereotypy pri argumentácii (ne)schopností vlády. Osoba bývalej britskej a najdlhšie slúžiacej premiérky Margaret Thatcherovej budí kontroverziu aj dvadsať rokov po skončení jej vládnutia. Budí otázky o tom, ako veľmi v sebe môže jednotlivec potlačiť slabosti bez sebadeštrukcie. Jej stvárnenie elitnou herečkou Meryl Streep v najnovšom životopise síce nie je prvé, ale jednoznačne najvýraznejšie.

Zničenie? Nepoznám zmysel toho slova...

Pani Thatcherová je v úvode filmu Železná lady zlomená žena. Na pokraji nepriznaného psychologického zrútenia a pravdepodobne trpiaca demenciou. Vedie pravidelne dialógy so svojím mŕtvym manželom a snaží sa zachovať zvyšky dôstojnosti pred dcérou. Ako postupne nachádza spomienky a asociácie súčasných udalostí, tak začína jej postupný vzostup a pád vnímať aj samotný divák. Tento humanistický pohľad už na začiatku naznačí v akom duchu sa rozhodla režisérka Phillida Lloyd (odstrašujúce je, že doteraz nakrútla iba muzikál Mamma mia!) príbeh vyrozprávať a komu je určený. Určite nie divákovi, ktorý hľadá dokument, ktorý chce poznať dve strane mince a ktorý chce nekompromisnú pravdu.

Keď si chcete podrezať vlastné hrdlo, nechoďte ku mne po obväz...

Autenticita filmu je vnímaná sporne. Nehovoriac o základnom zdravom rozume, ktorý drhne v rozprávkovej finálnej scéne, proti príbehu sa postavili aj Thatcherovej deti s tvrdením: "Vyzerá to na ľavičiarky výmysel." Dejová línia odohrávajúca sa v starobe premiérky sa ukáže ako hlavná a bohužiaľ najmenej dramatická. Tak silné momenty vo filme ako je bitka o Falklandy, odvolanie z postu, vojna s IRA (ktorej odvrátenú stranu skvele zachytil Steve McQueen v Hunger) ustupujú melancholickému spomínaniu a ľúbostnému vzťahu. Črtá sa toľko vďačných morálnych otázok, ale z každej ostáva karikatúra.

Nikto by si nepamätal Dobrého Samaritána, keby mal len dobré zámery, musel mať aj peniaze.

Ťažko v súvislosti s hereckými schopnosťami Meryl Streep obísť recenzentské klišé, keďže ťažko nájsť čo i len jeden kritický uhol pohľadu. Chápu to komisie odovzdávajúce BAFTU, Zlaté Glóby a Oscary. Motiváciu vziať úlohu Thatcherovej osvetlila Streep v rozhovore pre CBC: "Bola to možnosť vysporiadať sa s hlbokým zármutkom, ktorý majú muži aj ženy o ženách vo vedúcich pozíciách."

Železná lady mala obrovský potenciál, ktorý využila tak do dvoch tretín. Má niekoľko výborne napísaných scén, atmosferickú hudbu Thomasa Newmana, najlepší možný výber hercov. Thatcherová si ale zaslúžila menej balastu, citovo vydierajúceho prístupu a viac publicistiky. Minimálne ťažké rozhodnutia, ktoré v pozícii urobiť musela si zaslúžili hlbšiu analýzu. Alebo je podstatnejší cieľ ako jeho jednotlivé motívy? Nie je na mieste byť práve v tejto recenzii sexistom, ale pani Lloydová by určite potrebovala byť železnejšia.

Keď chcete nejakú reč, požiadajte muža. Keď chcete niečo urobiť, požiadajte ženu...

VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU

The Iron Lady (V. Británia / Francúzsko, 2011, 105 min.)
Réžia: Phyllida Lloyd. Scenár: Abi Morgan. Kamera: Elliot Davis. Strih: Justine Wright. Hudba: Thomas Newman. Hrajú: Meryl Streep, Jim Broadbent, Susan Brown, Olivia Colman, Roger Allam