LURDY

V čase, keď  naše kiná i obrazovky „valcujú“ prevažne  americké filmové projekty,  plní spoločnosť Film Europe záslužnú úlohu tým, že programovo otvára dvere európskemu filmu a neobáva sa siahnuť ani po starších tituloch. Patrí medzi ne i film Lurdy z roku 2009 , ocenený na festivale v Benátkach v roku 2010.

Nakrútila ho podľa vlastného scenára viedenská rodáčka Jessica Hausner (1972). Absolvovala štúdium na filmovej akadémii vo svojom rodnom mieste a zaujala už ako režisérka krátkych filmov Flora (1996) a Inter-View (1999), ktoré získali ocenenia na medzinárodných filmových festivalov v Locarne a v Cannes. V Cannes  uviedla aj svoj celovečerný debut o dospievaní Lovely Rita (2001 ) a neskôr druhý film – nekonvenčný psychologický thriller Hotel (2004). Tretí film Lurdy (2009) jej priniesol úspech na festivale v Benátkach  - hneď štyri ocenenia: Cenu za najlepší ženský herecký výkon, Cenu FIPRESCI, Cenu katolíckych filmových tvorcov, ale  prekvapivo aj Cenu ateistov a agnostikov.

Lurdy sú malé francúzske pútnické mestečko v Pyrenejách neďaleko španielskych hraníc. Preslávilo sa zázračným uzdravujúcim prameňom. Vytryskol  v roku 1858  v tunajšej  Massabielskej jaskyni, kde sa vtedy štrnásťročnej školáčke Bernadete opakovane zjavila  Panna Mária. V roku 1940  sa počas svojho úteku pred fašizmom do USA niekoľko týždňov ukrýval v mestečku rakúsky spisovateľ Franz Werfel. Rozhodol sa, že  ak sa mu podarí  zachrániť, on – „židovský spisovateľ oslávi katolícku sväticu“. A stalo sa. Kniha Pieseň o Bernadete  vyšla v roku 1941 v Los Angeles. Bol to jeho posledný román (zomrel v roku 1945). Ale  už v roku 1943  vznikla prvá filmová adaptácia a zdá sa, že kniha doteraz inšpiruje filmárov.

Nie však Jessicu Hausner. Táto ambiciózna filmárka si históriu  pútnického mestečka nevšíma. Rozhodla sa totiž  stvárniť tému čakania na zázrak z úplne iného uhla pohľadu.. Ukazuje dnešné Lurdy (ale mohlo by to byť vari aj iné pútnické miesto)  a ich návštevníkov  -pútnikov a sústreďuje sa na psychológiu nášho súčasníka.

Protagonistka príbehu Christine je takmer po celý svoj život pripútaná na invalidný vozík a odkázaná na pomoc druhých, musia ju aj kŕmiť. Jedinú možnosť cestovať má prostredníctvom organizovaných zájazdov, ktoré zabezpečujú i opatrovateľky. Tak sa ocitne v Lurdoch. Nemožno povedať, že by bola mimoriadne veriaca. Sama hovorí, že radšej chodí na zájazdy za kultúrnymi pamiatkami (spomína napríklad na Rím). Ale teraz sa ocitla tu a kdesi v kútiku duše dúfa v zázrak. V spovedi sa vyznáva, že ju prenasleduje otázka, prečo musela ťažká choroba  postihnúť práve ju? Závidí ľuďom, ktorí sa môžu hýbať a túži po normálnom živote, v ktorom by si našla prácu a  možno založila aj rodinu. S minimom mimických  prostriedkov ju skvelo stvárňuje medzinárodne uznávaná a oceňovaná  francúzska herečka a spisovateľka Sylvie Testud (1971), na ktorú si naši diváci možno spomenú ako predstaviteľku  mladej Europanky  pracujúcej v Japonsku vo filme Strach a chvenie.  Za postavu Christine vo filme Lurdy získala  niekoľko ocenení, včítane spomínanej Ceny za ženský herecký výkon v Benátkach.