7.0

Filmová recenzia

Slovenskému hercovi Marekovi Ťapákovi sa podaril nevídaný návrat k žánru doteraz spájanému s duchom optimizmu 50. rokov minulého storočia. Vo „folklórnej“ komediálnej snímke Rodná zem (1953) vtedy hviezdil známy režisér, jeho otec Martin. 52 – ročný Marek Ťapák dnes autorsky debutuje hudobno-tanečným filmom Tanec medzi črepinami.

Ťapák vzdáva hold slovenskému folklóru a nebojí sa ho posunúť smerom k súčasnému divákovi. Do základnej schémy poetickej drámy umiestňuje moderné hudobné prvky i vizuálne stvárnenie hlavnými postavami. Do scenérie írečitej slovenskej prírody svojou mysľou vchádza už dávno nie mladík – samotný režisér -, aby rekapituloval svoj vzťah k rodnej hrude a rozšafným spôsobom zdokumentoval nespútanosť vlastnej duše.

Ťapákovi, ktorý na seba berie herecké gro tanečnej drámy (v choreografii Ervina Vargu a Bibiany Lanczovej), sekunduje úzky okruh tvárnych tanečníkov v podaní Stanislava Marišlera, Ondreja Mlynárika a Martina Urbana. Spolu tvoria večne zápasiacu a miestami aj družnú mikroskupinu, kde sa v kľúčových situáciách dostáva do stretu trojica tých mladších verzus Ťapák ako reflektujúci a vytesnený jedinec. Do Tanca medzi črepinami autor dráždivo vplieta ženský element – v jeho interakcii s troma osudovými ženami (Linda Luptáková, Bibiana Lanczová, Katarína Ťapáková) najviac vyniká tanečná výrazová emocionalita a vášnivá duša ústrednej postavy. Hlavný hrdina zahajuje i končí 79–minútovú filmovú sebareflexiu na pustom kopci v záberovom defilé šírej a rázovitej slovenskej krajiny (výber lokácii renomovaným m. i. etnografom a scénografom Viliamom Gruskom).

Dejovo sa režisér vyjadruje sporo s dôrazom na vnútro a imaginatívnosť hlavnej persóny. Hlavné slovo si berie precízna choreografia a ľudovo-slovesná pestrosť slovenskej histórie. Okrem tanečnej expresívnosti (členovia súborov SĽUK, Urpín, Šumiačan, Technik a i.) divák zažíva výbornú hudobnú variabilitu, čo je najvýraznejším prvkom, kde badať inovatívny posun v prezentácii rytmiky skladieb i akcentovaním súčasnejších hudobných nástrojov (veľká zásluha Tona Popoviča, Sama Smetanu, Stana Palúcha a ďalších).

Tanec medzi črepinami umne narába s náročným delením scén do hudobno-tanečných „miniklipov“, samozrejme, s odkazom na folklórne ladenie filmu. Poetizujúco pôsobia Hevierove verše - niekedy nápadito hravé, občas sucho prozaické. Dojem zo strhujúcich snovo-fantazijných tanečných kreácií zasa narúšajú toporné dejotvornejšie úseky. Z prírodného „zákulisia“ film mätúco preskakuje do kaviarenského interiéru, akoby chcel nasilu prízvukovať priestorovo-časový presah vzťahovej témy do súčasnosti. V danej chvíli ponúka síce vycibrenú, no zdĺhavú tanečnú scénu (naopak, veľmi vydareno pôsobí tzv. „radosť popri práci“ na píle).

Bohužiaľ, hlavná myšlienka je až príliš opakovane reprodukovaná x vyjadrovacími spôsobmi na čo najrôznorodejších miestach deja. K stieraniu časopriestorových hraníc autor pridáva silu premáhať vlastnú smrť. Z výtvarne i pohybovo pútavého Tanca medzi črepinami je cítiť, že ide o nebojácny autorský prejav so silnou osobnou výpoveďou. Pôsobí však trocha roztrieštene a zdĺhavo (od zimných záberov rúbania stromov). Dojem navyše kazí občasné zaostávanie zvuku za obrazom.

Tanec medzi črepinami (Slovenská republika, 2012, 79 min.)
Réžia: Marek Ťapák. Námet: Marek Ťapák. Scenár: Marek Ťapák. Kamera: Peter Bencsík. Strih: Matej Beneš. Hudba: BANDA a Samo Smetana, Tono Popovič. Hrajú: Marek Ťapák, Anna Javorková, Stanislav Marišler, Ondrej Mlynárik, Martin Urban, Linda Luptáková a hudobníci súborov SĽUK, Lúčnica, FS Urpín, Šumiačan, Technik, Ekonóm, Skorušiná