ASTERIX A OBELIX V SLUŽBÁCH JEJ VELIČENSTVA

Osobne sa musím priznať, že som milo prekvapený, že látka sveta Asterixa a Obelixa ešte nie je úplne vyčerpaná a scenáristi dokázali vydolovať pár dobrých vtipov či pointy, vďaka ktorým je najnovší diel celkom pozerateľný, hoci trvá neúnosné dve hodiny (malé deti sa budú po prvej zaručene nudiť a dospelí možno s nimi). Idea ísť do Británie je výborná – samotná povaha Britov solídne zobrazená a množstvo narážok potešiteľne vysoké. Akurát každá druhá je príliš suchá alebo sa míňa účinku (parodovať Beatles je blbosť) a korunu trápnosti nasadzuje filmu český dabing, ktorý sa toporne snaží prerozprávať dialógy Britov podivným prízvukom, kde nahrádza samohlásku "o" kvázidvojhláskou "ou" alebo nechá piatim postavám ľubovoľne krútiť ústa.

Štvrtý Asterix je skutočne prepchatý paradoxami – chvíľu funguje, inokedy vôbec. Zvyknete si na dabing a zistíte, že časť hercov je inak obsadená. S ústredným Asterixom som chvíľu bojoval, a dá sa naň zvyknúť. Gerard Depardieu ako Obelix kradne celú hereckú šou pre seba, pretože mu dali scenáristi dva body, kde vyniká. Tým prvým je snaha prevychovať základnú dvojicu na džentlmenov. Sami si uvedomíte, že so ženami veľa skúseností nemajú a keď sa majú ukázať, vzniknú zaujímavé paradoxy. Oba charaktery dostali dobrý priestor a odlišné výsledky. No druhým elementom je snaha testovať ich vlastné priateľstvo, keď sa Asterix raz na Obelixa naštve alebo sa rozídu v zlom, resp. Obelix mu vrazí, lebo sa chce vrátiť za distingvovanou pani a nejsť do boja. Sú to zaujímavé nápady a prekvapivo dobre zakomponované.

V tomto smere platí, že tieto vedľajšie línie majú často lepší zmysel ako tie hlavné. Napríklad hneď v úvode servírovaná snaha prevychovať mladého Gala za poriadneho muža je slabučká. Mladík chce byť cool, nosí nohavice pomaly ako rifle a veľký opasok, ktorému chýba azda iba Dolce&Gabbana pracka. Je zúfalo nevyužitý a v deji iba zavadzia – keď ho unesú, keď sa pletie do iných vzťahov, keď má ukázať chrabrosť. Nie, jeho pridaná hodnota je, že hrá na harfe ako na elektrickej gitare a nie je to vôbec vtipný moment. Ale opäť platí – nechajte vyplynúť vedľajšiu líniu, že chce byť bard a spievať piesne, resp. nechce byť druid, lebo sa musí 60 rokov učiť a máte peknú pointu.

Autori teda lavírujú medzi dvojakým publikom. Deťom sa snažia zopakovať stále to isté – efekt po vypití elixíru má jedno-dve pekné použitia, inak je zbytočný. Bitky s Rimanmi sú striedavé – občas fajn, inokedy nudné. Celá línia s Normanmi je len do počtu, ale hej, bude sa páčiť, lebo sa mlátia kyjakom po gebuli. A pre dospelých sú tu rozličné popkultúrne narážky, ktoré však paradoxne idú po súčasných odkazoch a nie po minulých. Fish and chips, spomenutí Beatles, časti Londýna sú síce zastúpené, no kultúra stará dve tisícky rokov vôbec. Oveľa viac sa nám budú páčiť narážky na život okolo Juliusa Caesara – jeho PR, finančné záležitosti a vôbec správa impéria. Nehovoriac o peknej línii okolo počerného fúzatého chlapíka a jeho rastlinke, tá je výborná. Ale rugby je zbytočné a pritom tvorí slušnú časť stopáže.

V službách jej veličenstva je teda veľmi nevyrovnaný celok, ktorý sa chce zapáčiť všetkým, ale vo výslednom podaní si bude fanúšikov hľadať dosť ťažko. Iste, každá scéna sa môže pozdávať inému divákovi, no ten musí vydýchať celých 115 minút – a to bude dosť veľký problém.


Astérix et Obélix: Au service de sa Majesté (Fr./Šp./Tal./Maď., 2012, 115 min.)
Réžia: Laurent Tirard. Námet: René Goscinny, Albert Uderzo – komiksy Asterix v Británii (1965) a Asterix a Normani (1966). Scenár: Laurent Tirard, Grégoire Vigneron. Kamera: Catherine Pujol, Denis Rouden. Strih: Valérie Deseine. Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: Gérard Depardieu, Edouard Baer, Fabrice Luchini, Catherine Deneuve, Guillaume Gallienne, Vincent Lacoste, Jean Rochefort