DOMOV

Rodinné stretnutie, počas ktorého si storočného oslávenca nikto nevšíma a ten vegetuje na invalidnom vozíku v podkroví domu ako zvyčajne, možno spomínajúc na časy, keď v rokline vedľa domu popravoval kulakov, je zobrazené realisticky, s dôrazom na výrečné detaily. Jeho účastníci sú presne vybrané typy, reprezentujúce širokú škálu charakterov, pováh i názorov, medzi ktorými musí dôjsť k zrážke. Presila streľby a násilia vyvoláva až dojem paródie, čo zrejme nebol zámer. Jednoducho povedané, kombinácia rodinnej drámy s gangsterkou nevyšla. „Chápem, že som nakrútil neharmonický film,“ kajá sa režisér.

Trochu iný dojem získame, ak sa na Domov nebudeme dívať ako na realistický príbeh zo súčasnosti, ale ako na podobenstvo, v ktorom viacgeneračný dom uprostred stepi symbolizuje Rusko a príslušníci rodiny jednotlivé archetypy jeho obyvateľov. (Napokon, o prednostiach, ale najmä nedostatkoch Ruska a Rusov sa filozofuje počas osláv veľa a mnohé z tvrdení sú kruto pravdivé.) Potom inak zafunguje aj žánrovo odlišný záver filmu, v ktorom zomierajú takmer všetci Šamanovovci, z ktorých každý je nejakým spôsobom vinný, a nažive zostávajú iba deti ako symbol nevinnosti a prísľub budúcnosti. (Čo s nimi – sirotami bude, film nerieši. Napokon, aj ony majú pušku...)

Ako možné zdroje Pogodinovej inšpirácie sme už spomenuli Vinterberga i Čechova, no našli by sa aj mnohé ďalšie. Ruskí kritici spomínajú western režiséra Clinta Eastwooda Nezmieriteľní (1992) a komédiu Invázia barbarov, ktorú v roku 2003 nakrútil Denys Arcand, z domácich, ruských zdrojov dokonca tvorbu Alexandra Dovženka, Andreja Tarkovského a Nikitu Michalkova, čo je vari poriadne prehnaná špekulácia. Nesúhlasí s nimi ani sám scenárista a režisér, ktorý uvádza iné inšpiračné pramene: „Estetiku filmu ovplyvnili tri faktory, pričom všetky tri sú americké. Literárna stopa, to je William Faulkner, obrazová maliar Andrew Wayeth a kinematografická Sam Peckinpah.“ Faulkner ako spisovateľ patriarchálnej (južanskej) rodiny, Wayeth ako obľúbený „maliar ľudí“ a Peckinpah, nazývaný pre akčné násilie vo svojich filmoch Krvavý alebo Šialený Sam, prečo nie?

Kým podstatná, vari dvojtretinová časť filmu sa odohráva v stiesnených, ľuďmi a vecami preplnených priestorov rodinného domu (architekt Sergej Agin ho postavil za jeden a pol mesiaca a zaplnil autentickými predmetmi, ktoré zozbieral po okolitých dedinách), svoju atmosférotvornú úlohu spolu s hudbou, najmä ruskými častuškami, zohrala aj šíro-šíra ruská step, uprostred ktorej dom stojí. Nie celkom dotiahnutá je metafora nebezpečnej obyvateľky tohto priestoru – osamelej vlčice, ktorá po smrti druha zúfalo zavýja na obzore. Napokon, nedotiahnutých, len letmo naznačených motívov je vo filme viac: nevyjasní sa Viktorova „podnikateľská minulosť“, v ktorej sa tiež vyskytla vražda, „lebo nebolo iného východiska“, nedozvieme sa, čo je „veľkým problémom“ jeho sestry z Moskvy a prečo ho prišla riešiť s bratom domov, keď obaja bývajú v tom istom meste, atď. Jasne načrtnutý je len ďalší osud najmladšieho syna Andreja, ktorý – nie nepodobný Dostojevského hrdinom – odchádza ešte pred krvavým masakrom z domu, aby v hlavnom meste študoval na námorníckej škole.

Hlavnú postavu filmu – prenasledovaného Viktora zahral známy ruský herec Sergej Garmaš, ktorý za túto úlohu získal vlani Cenu Nika, domáceho Oscara, ktorého udeľuje Ruská filmová akadémia. Pogodin ho načrtol ako westernového hrdinu – osamelého muža v nebezpečenstve, ktorý si poradí v každej situácii, no túto predstavu dosť podstatne narúša hrdinova kriminálna minulosť. Napokon aj smrť, ktorá ho zastihne v závere z iných rúk, než sám očakával a divák predpokladal, je potupná.

Čím je teda Domov, ruský film, ktorý do slovenských kín prináša distribučná spoločnosť Film Europe, za čo jej patrí uznanie, lebo diela tejto proveniencie sú u nás – na rozdiel od prednovembrovej minulosti – naozaj zriedkavosťou? Variáciou na večnú tému otcov a detí? Obrazom rozkladu patriarchálnej rodiny? Psychologickou rodinnou drámou s kriminálnymi prvkami? Akčným westernom? Podobenstvom o rozpade veľkej ríše? Nech rozhodne divák.

P.S. V novembri 2010, keď sa film nakrúcal, odohrala sa v Krasnodarskom kraji masová vražda, veľmi podobná finále tohto fiktívneho filmového príbehu...


Domov (Dom), Rusko 2011
Scenár a réžia: Oleg Pogodin. Hrajú: Sergej Garmaš, Bogdan Stupka, Jekaterina Rednikova, Vladimir