8.0

Filmová recenzia

Čo primälo Darrena Aronofskeho, aby po úspechu Čiernej labute natočil biblický príbeh? Snaha ísť po dvojici filmov s ľudskými hrdinami opäť inam? Vrátiť sa k nevyužitým nápadom z Fontány? Zobrať postavu Noema a ponoriť sa do jeho psychiky? Alebo dostal chuť natočiť si trikový blockbuster?

Každý z nás bude hľadaťodpoveď na inú otázku. Príbeh Noema v Biblii zaberá len tri-štyri kapitoly prvej knihy Mojžišovej a určite neobsahuje veľké množstvo materiálu pre taký dlhý film. Je lepšie ho brať ako voľnú interpretáciu príbehu. Aronofsky si musí vypomáhať a natiahnuť svoju stopáž, aj tá je súčasťou jeho vyznania k predlohe. Potrebuje nás držať v kinosále, aby Noe správne vyznel – i vyzrel.

Scenár sa opiera o základné dejové body: ťažko povedať, či má Noe už viac ako päťsto rokov, ale má manželku, troch synov a vidiny, že sa blíži koniec sveta. A jemné náznaky od Boha – tam kde rastie na súši kvet. V sne vidí apokalypsu a ľudské torzá pod vodou, i vydá sa k hore deda Matuzalema po radu. Prejde cez spálenú zem Strážcov a po dialógu so starým otcom pochopí: oheň je skaza, voda je koniec i začiatok. I potopa sa blíži a on musí postaviť archu, do ktorej vloží po páre zvierat, pretože tie musí chrániť a sú nevinné. Ľud sa blíži k jeho stavbe a spočiatku mu neverí, no po prvej kvapke sa v ňom prebudí neľudská túžba narvať sa dnu. Dážď neustáva, osud bude spečatený.

Fanúšikovia Aronofskeho si môžu vydýchnuť: toto nie je biblických 10 000 pred Kristom, ale ťažký, krutý a miestami až brutálny film. Vypovedá o bode, kedy Boh ide ničiť ľudstvo, lebo je prehnité. Po zrade z raja a bratovražednej etude Kaina a Ábela sa národy vraždili dovtedy, kým Boh nezoslal dážd. Svet, ktorý Aronofsky vykresľuje nemá štipku nádeje na začiatku filmu. Je tu holá pustatina, kde je pomaly zázrak, že Noe dokáže prežiť so svojou rodinou. Drancovanie, vyťažené suroviny, krutosť. Výprava filmu najprv nepotrebuje veľa: stačí jej slnkom vysušená prázdnota z apokalyptickej sci-fi.

Čitatelia Biblie z predlohy vedia málo o procese stavby či vnuknutí myšlienky, tak každá scéna o tom, ako Noe začne stavať archu, odkiaľ berie drevo a ako Boh zošle potopu môže naplniť ich očakávania. Je to presne táto séria scén, kedy fascinujúco sledujete rodiaci sa kolos a čakáte na skazu, počas ktorej budú hrdinovia prežívať. Je tu mimoriadne dobre zrežírovaná epizóda žitia v korábe či príchod zvierat. No čitatelia sa musia pripraviť na niekoľko odlišností a improvizácia im nemusí vždy dobre padnúť.

Biblický epos si vypomáha aj nadprirodzenými prvkami. Ľud ťaží vzácnu surovinu s magickou črtou zapaľovať oheň. Strážcovia sú božské bytosti, berú formu menších kameňožrútov a zohrajú niekoľko úloh: pri putovaní, stavbe a bitke s ľudom. Vtedy sa Noe mení na veľký blockbuster a servíruje akčné scény z veľkej fantasy. Potopa vyzerá realisticky, hoci po 2012 vás už asi neprekvapí. Krásny je však kontrast oproti bujnému lesu zo semienka alebo súši zo začiatku – zem zaleje voda a nič nevidno. Ak dúfate, že potopa berie veľkú časť stopáže, vopred varujem, radšej kroťte očakávania.

Veľkú časť stopáže nezaberajú veľké scény, ale skôr tie komorné s niekoľkými postavami v zábere. Aronofsky radšej nechá hrdinov filozofovať, viesť nejasné dialógy a neservírovať divákovi presný výklad. Tento fakt docieli azda najzásadnejším rozdielom oproti predlohe: Boh k Noemovi ani raz neprehovorí (nečakajte žiadny hlboký hlas Stvoriteľa ako z Princa egyptského), čím sa Noe musí dovtípiť posolstvá sám. To vedie k očakávaným momentom (postav archu, zachráň seba, rodinu i zvieratá), ale aj možnej zlej interpretácii. Tá vyústi v citovo vysilené scény na arche počas pobytu. Ak je niečo vykreslené v maximálnej možnej miere, je to sonda do vnútra Noema až do konca filmu.

Čo ma vedie opäť k hlavnej idei: Noe je ťažký a krutý film. Zlo v podaní ľudstva je všade, sami ste pripravení ho obetovať ho za činy. Nepozerá sa ľahko, v lese pred archou sa ľud bije o kus mäsa a trhá zviera. Počas potopy počujete kvílenie za drevenou stenou archy. Finálna tretina vás pôjde vybičovať – viac ako 20 minút budete čakať na dve scény, ktoré musia prísť a sami budete posúvať čas stopáže, aby prišli a mali ste ich za sebou. Syn nechce odpustiť otcovi, otec si nerozumie s manželkou atď.

Russell Crowe odvádza jeden z najlepších výkonov poslednej dekády. V jeho zamračenej tvári vidno odhodlanie, túžbu plniť pánov plán, ale aj životné dilemy. Jennifer Connelly sa snaží vymaniť z kópie starostlivej manželky z Čistej duše a darí sa jej to, najmä v silných scénach na arche je výborná. Ray Winstone je klasický záporák a Emma Watson sa prejaví až v záverečnej tretine. Ale pamätne.

Noe to nebude mať v kinách ľahké, nie je typický blockbuster. Jeho presah do ťažkých drám Darrena Aronofskeho je silný a po videní už chápem, prečo chcel Paramount rozmýšľať o prestrihaní. No je to vzácny biblický kúsok, kedy pri improvizácii dlho neviete kam smeruje, čo je veľké plus. Isteže by mu prospelo skrátenie o 15-20 minút, ale už by stratil na ťaživej atmosfére – a tá je jeho devízou. Pri vyrieknutí historického ortieľu nad ľudstvom nemôžete predsa čakať ľahko stráviteľný popcorn.

PS – Na otázku Peťa Konečného, či je film druhý Strom života patrí odpoveď asi nie. Ale počkajte si na pôsobivé prerozprávanie stvorenia sveta i typickú Aronofskeho variáciu jednej scény počas filmu.

Noah (USA, 2014, 138 min.)
Réžia: Darren Aronofsky. Scenár: Darren Aronofsky, Ari Handel. Hrajú: Russell Crowe, Jennifer Connelly, Anthony Hopkins