6.0

Filmová recenzia

Dánsky režisér Per Fly vo filme Valčík pre Monicu spracoval príbeh švédskej jazzovej speváčky a herečky Monici Zetterlund, ktorá tvorila od konca päťdesiatych rokov. Upriamil sa na najdôležitejšie momenty, ktoré boli zlomové pre Monicin život a kariéru. Monica si získala uznanie nie len vo Švédsku, ale i vo svete, z provinčného mesta sa dostala do liahne jazzu, v New Yorku spievala po boku hudobníkov ako Bill Evans alebo Louis Armstrong.

Životopisná dráma sa dramaturgicky upriamuje na obdobie, kedy bola Monica Zetterlund na vrchole kariéry, zobrazuje jej vzostup, talentovaná a ctižiadostivá Monica sa vypracovala z interpretky, na uznávanú umeleckú osobnosť. Príbeh odhaľuje jednotlivé Monicine peripetie na ceste za uznaním. Vo výsledku ide o prototyp filmu, komunikujúcim s divákom na základe jednoduchého kľúča: divák s radosťou sleduje úspechy hrdinu a s trpkosťou prežíva jeho pády. Nenáročnosť percepcie diváka neuráža, film je kultivovaným oddychom.

Voľbou hlavnej predstaviteľky sa tvorcovia veľmi verne priblížili vizáži Monici Zetterlund, speváčka Edda Magnason je presvedčivá a sympatie nestráca ani v momentoch, kedy sa jej postava prejaví ako nepríjemná manieristka. Film pracuje s klišé žánru distingvovane, nenásilne a priamočiaro rozvíja hlavnú tému, ktorá je podporená vedľajšími motívmi. Ručná kamera a rýchly strih dynamizujú rozprávanie. Valčík pre Monicu je z kolekcie retro filmov, čo zvýrazňuje výtvarnosť obrazu, je minimalistický a presný, estetický vo všetkých smeroch, počnúc voľbou atraktívnych hercov, cez kostýmy a výpravu, až po hudbu.

Nástup je priamy, rýchly, okamžite nás informuje o vzťahoch a zacielení motivácií hrdinov. Postavy robia chyby, naprávajú ich, ich postupný prerod je vo finále prehnaný, no zaručuje katarzný účinok. Okrem Monici umelkyne, sú zobrazené jednotlivé polohy tejto rozporuplnej osobnosti, snaží sa o komplexný prierez všetkými faktormi, ktoré určovali jej život. Jednou z Moniciných rolí je slobodná matka, od čoho sa odvíja vnútorný konflik, často stojí pred ťažkou voľbou, obetovať čas strávený s dcérou budovaniu kariéry.

Ďalšiu polohu postavy určuje vymedzenie sa v oblasti citov, Monica je zobrazená ako rozmarná milenka, od muža prednostne očakáva uznanie a adoráciu. Ľúbostný motív osudovej lásky napokon emocionálne napĺňa filmový príbeh, ten nekončí Monicinou smrťou (speváčka umrela v roku 2005), ale v najšťastnejšom období speváčkinho života, kedy nadobudla istoty a zmierenie v osobnom i profesionálnom živote.

Per Fly vykresľuje Monicu ako komplikovanú a nezastaviteľnú, chce stále viac, až napokon stráca všetko, čo však ani zďaleka neznamená jej kapituláciu. Rozohráva vedľajšie dejové línie, vzťahové epizódy, ktorým dominuje komplikované vymedzenie sa Monici a jej otca. Otec nechce aby sa dcéra sklamala, má pocit, že svoju energiu vkladá do nereálnych vízií. Jeho nedôvera definuje hlavnú motiváciu hrdinky, za jej nezastaviteľnou honbou sa skrýva snaha vymaniť sa z malomesta a dokázať, nie len sebe, ale i svetu, že na to má.

Príbeh pracuje s klišé žánru životopisnej drámy, naratívne je klasický, isté zvraty možno predpokladať od začiatku. Valčík pre Monicu využíva štandardné rozprávačské postupy, je konvenčný v budovaní príbehu, čo mu síce zaručuje logickú jasnosť, dynamiku a plynulosť „odsýpania“ príbehu, ktorému v konečnom dôsledku nemožno nič vytknúť, no radí film k zástupu obdobne orientovaných diel „from zero, to hero“.

Monica Z - Ett lingonris i cocktailglas (Švédsko, 2013, 105 min.)
Réžia: Per Fly. Scenár: Peter Birro. Hrajú: Edda Magnason, Sverrir Gudnason, Kjell Bergqvist, Vera Vitali