5.0

Filmová recenzia

Krok do tmy je príbehom mladého nekompromisného lekára Martina Dubovského, ktorý vkročil do komunistickej prítomnosti s tiažou svojej vojnovej minulosti, kedy pôsobil ako veliteľ partizánskej skupiny. Dubovský sa snaží nájsť stratenú stabilitu, no nesloboda, výčitky svedomia za minulé činy, zodpovednosť voči rodine a neovládateľná vášeň prechovávaná k dvom ženám naraz, mu znemožňujú zmieriť sa so sebou.

Režisér Miloslav Luther (Tango s komármi, Útek do Budína) zvolil pre príbeh filmu Krok do tmy dramaticky nosné obdobie komunizmu a partizánskeho odboja, na pozadí zaužívaných tém, ktoré tento „žáner“ prináša, počnúc triednym bojom, upevňovaním si postavenia komunistickej strany, prostituovaním sa krajiny, zavádzaním nových pravidiel pre všetkých, cez absurditu spojenú s nadobúdaním nových spoločenských statusov (v novej spoločnosti panuje paradox, ktokoľvek môže byť razom kýmkoľvek, len musí chcieť, do straníckych kresiel sa pohodne usádzajú zbabelí antihrdinovia).

Krok do tmy sa nesnaží o nový pohľad na nedávnu bolestivú minulosť, prináša štandardné tvrdenia videné v početných filmoch zasadených do rovnakého dejinného obdobia, ktoré slúži len ako pozadie ľúbostnej romance, ústredného dejového motívu rozvíjajúceho vzťah hlavného hrdinu, lekára Martina Dubovského k jeho manželke Eve a milenke Soni, slobodnej matke a komunistickej posluhovačke.

Film operuje s archetypmi známymi zo školského dejepisu (dobrí partizáni bojujúci za vlasť v čase okupácie Nemcami, zlí komunisti šliapuci po národných tradíciách, náboženstve a morálke) a prináša zväčša zovšeobecňujúce tvrdenia. Príbeh, „ktorý by sa mohol pokojne odohrávať aj v súčasnosti“ je tak bez historického backgroundu bezvýznamný. Ľúbostný trojuholník je schematický, bez výraznejšieho nápadu a stotožnenie sa s postavami znemožňuje aj množstvo načrtnutých motívov, ktoré síce súvisia s témou, no odpútavajú od hlavnej zápletky.

Spletité dejové línie a vzťahové vzorce nepresahujú povrchný náčrt množstva problematík, no snažia sa demaskovať mašinériu doby, kde bol každý každému sokom, kde brat nepoznal brata... Práve doba je výrazným antagonistom príbehu, ktorí determinuje smer a motivácie postáv. Lutherov film sa zaoberá otázkou hrdinstva, zásadovosť a správnosť deklaruje rozhodnutím hlavných postáv nestať sa posluhovačmi komunistického režimu. Soňa tvorí kontrast, je opozitom milencovej „úplnej“ rodiny. Status slobodnej matky ju núti „prostituovať sa“, ako motivácia jej má slúžiť nemanželský syn. No Soňa je podobne ako ostatné vedľajšie postavy v príbehu, len jednou z Dubovského nepriateľov, voči ktorému tvorcovia spojili celý „vesmír“, aby si postava vypila svoje pochybenie do dna.

Postavy vo výsledku neprejdú výraznejšou premenou, sú skôr figurálne ako konštruktívne. Snaha o bipolaritu je do istej miery naplnená, no jednotlivé charaktery sú v konečnom dôsledku súčasťou fabuly, nie sú jej nositeľmi. Príkra scenáristická kombinatorika zabraňuje postavám ožiť. Zovretej narácii chýba svieži závan, ktorý by narušil pocit, že film sa dusí v plastovej fólii, pod množstvom zámerov, ktoré sa žiaľbohu podarilo len povrchne naznačiť.

Film neukazuje, dej je rozvíjaný prevažne pomocou dialógov, ktoré sú nadužívané a vyčerpávajúce, jednotlivé intrigy sú spleťou, tá síce logicky vygraduje, no nemožno sa zbaviť pachuti neautentickosti. Súčasťou je retrospektívna rovina rozprávania, ktorá odhaľuje minulosť, kde sa vytvárajú jednotlivé vzťahy postáv rozvetvované príbehom v komunistickej prítomnosti.

Rozprávanie je dynamické, príbeh rýchlo odsýpa, graduje, rovnako rezká je kamera, ktorá je zväčša v pohybe, réžia je však kostrbatá, miestami nezvládnutá, čo spôsobuje neprirodzené prehrávanie hercov. Estetika kostýmovej drámy pôsobí barokovo, využíva spomalenie obrazu, popisnú hudbu (husle), čím sa snaží podtrhnúť emóciu jednotlivých scén. Krok do tmy podlieha televíznej estetike a v mnohom pôsobí ako celovečerná televízna inscenácia.

Krok do tmy (SR, 2014, 120 min.)
Réžia: Miloslav Luther. Scenár: Miloslav Luther, Marián Puobiš. Kamera: Igor Luther. Hrajú: Marko Igonda, Monika Haasová, Kristýna Boková, Miroslav Donutil, Péter Nádašdi, Ady Hajdu, Atilla Mokoš, Marián Geišberg, Boris Farkaš...