ROZKOŠ

Režisérkina takmer 2-hodinová snímka úmorne pojednáva o súčasnom pretechnologizovanom svete. V ňom sa ľudské osudy strácajú alebo bolestne kopírujú nejaký ten vnútorný existencialistický ideál. Preto je komorný Milenin príbeh zasadený do prostredia sebavyjadrenia, no napr. hranicu znesiteľnosti výpovedného filmu o transvestitoch beztak určujú producenti a otrávení marketingoví pracovníci. Cez Milenu sa bezcieľne premieľa profesijná rutina, v súkromí sa snaží pomocou SMS-iek utvrdiť, že hlbšie ľudské puto sa k nej nejako „prepípa“.

Celá atmosféra je postavená na odsocializovanom Mileninom výraze v tvári, ako lakonicky prijíma sex, prácu, večierky a absurdne sa zapája do imaginárnej lásky aspoň k zvieratám, keď prázdnemu bytu dominuje zapnutá obrazovka so škrečkami. A „návody na život“ jej nedajú pokoj ani v posteli – obrovská LED obrazovka za oknom neustále chrlí reklamy a ponára obytný priestor do farebného návodového bezpečia.

Jitka Rudolfová sa ale v zobrazovaní uvedenej témy príliš cyklí a nerozvíja postavu Mileny. Všetci protagonisti navštevujú terapeuta, prostredníctvom takýchto akoby anketových vsuviek spoznávajú diváci ich motiváciu a vnútorné pochody. Dej sa dookola točí v menších či väčších osudových príbehoch.

Samotní herci podávajú fajn výkony (Václav Neužil ml. svojou postavou neznámeho uchádzača o štúdium okliešťuje zmysel ľudskej existencie na čisto biologický základ počatia života), stále v ich očiach vidíme definitívne zhasnuté svetlo vymaniť sa z obrieho spoločenského kolotoča. Do toho tranzovo udiera do uší Budařov experimentálne ladený spev so znepokojivým textom, no na celistvejšiu výpoveď o dôležitosti chvíľkových momentov rozkoše ako jediného záchytného bodu pozitívneho nažívania ľudských bytostí je to veľmi málo.


Rozkoš (ČR, 2013, 111 min.)
Réžia: Jitka Rudolfová. Scenár: Jitka Rudolfová. Hrajú: Jana Plodková, Martin Myšička, Jan Budař, Václav Neužil