7.0

Filmová recenzia

Podžáner francúzskej komédie žije a prináša ďalší kúsok s Christianom Clavierom.

Michel Leproux je zubár i vášnivý milovník hudby. Na blšom trhu v jednu sobotu našiel vzácnu platňu Neila Youarta s príznačným názvom Me, myself and I. Rozbehne sa domov, túži si ju vypočuť v absolútnom pokoji... a osud mu nepraje: miesto ticha, samoty a relaxu ho čaká kopa nedorozumení, hlučných susedov, návštevy rodiny či nebodaj riešenie pletiek s manželkou a milenkou. Michel stále bojuje o hodinku pre vypočutie platne, no súčasne riskuje, že sa jeho život obráti naruby.

Pol roka po megaúspešnej komédii Čo sme komu urobili prichádza ďalší hit s Christianom Clavierom. Minulá komédia o nešťastníkovi s dcérami hrala na politicky nekorektnú nôtu a mierila najmä na rodinné trampoty, teraz sa zameria primárne na osobu jedného chlapíka. V centre pozornosti je jeho nátura, vysporiadanie sa s každodennými problémami na každom fronte i životné smerovanie. Viaceré motívy i námet poznáme všetci sami zo života v panelákoch: zoberiete si deň dovolenky, aby ste si oddýchli a zrazu vám sused vŕta do steny alebo sa o poschodie nižšie zobudí dieťa na nervózny deň.

Empatické chápanie Michela je teda na mieste. Deň blbec, čudných susedov a ozývanie sa rodiny v tie nesprávne minúty zažívame viacerí – ale v prípade Leprouxa scenáristi nahádzali všetko do jediného dňa. Preto sa na jednej strane zdá scenár nie príliš prekvapivý a na druhej riadne nahustený, akoby sa všetko muselo odohrať na veľmi krátkej ploche, čo film navyše využíva skromnou stopážou iba 79 minút. Za tento čas do diania povolá minimálne poltucet potrebných postáv a rozvinie x interakcií. Ak si pomyslíte, že okolnosti sú občas nútene a inokedy spontánne, je to tak, ale v deji sú dobre rozložené. Pritom námet je jednoduchý, dej nie je príliš košatý a vystačí si so sériou komediálnych epizód.

Dajte mi pokoj je pôvodne divadelná hra a v kinosále to občas cítiť. Odohráva sa primárne v jednom prostredí, na filmové zábery niet veľa priestoru, ani času, skáčeme z jednej komediálnej scénky do ďalšej. Je to solídna adaptácia, ale vynára sa otázka, či hodná veľkého plátna. Strih je kvôli dĺžke pomerne drastický, ale slúži účelu: dostať film pod hodinu dvadsať. Razantné tempo nie je na škodu.

Satira na drobnosti všedných dní si žiada najmä silných hercov – a Dajte mi pokoj ich má. Všetci sú obsadení presne, ženy sú pôvabné, dotieravé i vtipné. Susedia otravní i svojskí. Ale prím hrá Christian Clavier v silnej roli: je spočiatku chápavý, neskôr humorný a popritom silný egocentrik. Režisér stavil na jeho kreáciu chameleóna a dominanciu v mnohých scénach: idú mu guľometné dialógy, bláznivá mimika a rovnako aj situačná komika. Neraz pripomenie Louis de Funesa v najlepších kúskoch. Azda môže za to casting či postava písaná na telo, ale Clavier je v každej scéne výborný.

Že sú niektoré scény vytvorené pomerne umelo, aby rýchlo vynikol chaos v Michelovom byte? Alebo že stále cítiť divadelné dosky aj na plátne kín a verbálne výmeny sú príliš rýchle? Iste, pár chýb sa na tejto francúzskej komédii nájde, ale ako šikovný, vtipný a dynamický celok funguje. Menej je viac, už dlho sa mi nestalo, aby som chválil film za skromný a pritom dobre využitý rozsah.

Une heure de tranquillité (Francúzsko, 2014, 79 min.)
Réžia: Patrice Leconte. Scenár: Patrice Leconte. Hrajú: Christian Clavier, Carole Bouquet, Valérie Bonneton