PRDIPRÁŠOK DOKTORA PROKTORA |
PRDIPRÁŠOK DOKTORA PROKTORA |
Ak sa počítate k fanúšikom nórskeho majstra pera Jo Nesba, možno sa už dnes neviete dočkať hviezdne obsadenej adaptácie jeho románu The Snowman, ktorá na plátna dorazí o dva roky. Svojskú záplatu vám – alebo možno skôr vašim potomkom, ponúkajú zatiaľ kiná v podobe snímky Prdiprášok doktora Proktora. Nesbø totiž nie je len autorom superúspešných krimi trilerov, ale tiež tvorcom série dobrodružných románov pre deti a mládež. Ich hlavným hrdinom je zľahka nepríčetný vynálezca, ktorému sekundujú detskí priatelia Líza a Bulík. Tí ho presvedčia, že aj s tým najnezmyselnejším vynálezom možno urobiť dieru do sveta. Alebo aspoň do gatí...
Ospalé predmestie Nórskej metropoly považujú za svoj domov hneď dvaja vynálezcovia. Kým jeden sa stále vychvaľuje, hoci nemá čím, druhému skromnosť nedovolí vidieť ani skutočný potenciál svojich unikátnych vynálezov. Ten druhý sa volá doktor Proktor a je to tak trochu čudák. Býva v neporiadku svojho osamelého domu a zaoberá sa podivnosťami, ako je prášok, po ktorom človek svieti na zeleno, alebo obskúrny „prdiprášok“.
Práve prdiprášok z Proktora urobí hviezdu v očiach jeho nových samozvaných kamarátov – poslušnej dievčiny Lízy a energického červenovlasého chlapčiska Bulíka. Veď kto už by nechcel prdieť ako hrom, navyše keď to vďaka prášku vôbec nesmrdí? Prdiprášok však dokáže oveľa viac – s vynoveným zložením vie toho, kto ho zje, doslova vyniesť až ku hviezdam. A tak sa z čudáckeho vynálezu razom stáva supercenná komodita, o ktorú sa pobijú nie len deti, ale aj dospelí...
Ak považujete Nesbøv literárny štýl za jedinečný, budete pravdepodobne túto jedinečnosť očakávať aj od adaptácií jeho tvorby – tej detskej, hádam, s ohľadom na nelimitovaný priestor pre fantáziu, ktorý ponúka, obzvlášť. Filmový Prdiprášok, žiaľ, ale kúzlom výnimočnosti neoplýva. Nemožno mu uprieť zábavnosť a humor chvíľami pri troche predstavivosti snáď môžeme nazvať aj „nesbøovským“. Niektoré scény vyšli aj, povedzme, nadpriemerne zábavne (napríklad spomienkový návrat Proktora do mladosti). Zo svojho rozprávačského umu však akoby spisovateľ snímke veľa neprepožičal. Kľúčovú časť práce prakticky neustále odvádza výprava, kamera a triky – nástroje, bez ktorých by drajv snímky iste výrazne utrpel. Gradácia deja nie je veľmi presvedčivá a zápletka či postavy pôsobia ako uniformná šablóna na zábavný detský film o prdení.
Líza a Bulík by sa vlastne pokojne mohli volať aj Johnny a Jane a namiesto predmestia Osla bývať kdesi v Beverly Hills. Detskí hrdinovia sú totiž spracovaní len povrchne a definujú ich azda viac účesy, než plochá kresba charakterov. Dospeláci sú už potom naozaj skôr len kulisami, ktoré ničomu nechápu a o nič sa nezaujímajú. Ak aj má tento jav v knižnej podobe kontúry nejakého konkrétneho zámeru, vo filme pôsobí skôr ako neokresaný prejav ľahostajnosti k okrajovým postavám.
Je pochopiteľné, že v tomto type filmu ide predovšetkým o akciu a situačný humor. Pridaná hodnota v podobe plastických postáv či širšieho presahu deja by sa ale v ňom určite nestratila. O Prdiprášku doktora Proktora určite nemožno povedať, že by nemal potenciál zaujať a potešiť detského diváka. Bojuje však o jeho priazeň tak konvenčnými postupmi, že na ňom vlastne nie je čo vyzdvihnúť.
Doktor Proktors prompepulver (Nórsko, 2014, 85 min.)
Réžia: Arild Fröhlich. Scenár: Johan Bogaeus, Jo Nesbø. Hrajú: Emily Glaister, Eilif Hellum Noraker, Kristoffer Joner