ASSASSIN |
ASSASSIN |
Assassin pozýva do sveta, ktorý nám hádam už ani nemôže byť vzdialenejší. Nie len, že sa odohráva v ďalekej Číne, ale dokonca v Číne 9. storočia, ktorej spoločenské, filozofické a politické normy laik z našich končín v priebehu sebe zrozumiteľnejšieho filmu nemôže pochopiť. Režisér Hsiao-hsien Hou sa navyše k popularizujúcej zrozumiteľnosti Assasina rozhodne neskláňa. A tak, pokiaľ práve nepatríte k skalným fanúšikom žánru „wuxia“, na ceste za jeho pochopením budete musieť zájsť ešte o kus ďalej, než do príslovečnej polcesty. Čím za to budete odmenení?
Assassin je príbehom Nye Yinniang (Shu Qi), mladej ženy, ktorá musela opustiť rodinu aj lásku, aby sa pod vedením taoistickej mníšky stala profesionálnym zabijakom. Svoju rolu plní síce s omračujúcou technickou precíznosťou, k chladnej dokonalosti jej však ešte predsa čosi chýba. Ukáže sa to v kritickom okamihu, kedy má zavraždiť skorumpovaného hodnostára pred jeho malým synom. Nedokáže to, city v nej sú silnejšie. Jej mentorka sa rozhodne postaviť ju po tomto zlyhaní pred tú najťažšiu skúšku, ktorá by v nej mala empatiu definitívne zahubiť. Nye sa má vrátiť do svojho rodiska a zavraždiť vlastného bratranca a zároveň niekdajšieho snúbenca...
V porovnaní s pôsobivými obrazovými kompozíciami a podmanivou zvukomalebnosťou dialógov (i súbojov) ale pôsobí subtílny príbeh len ako zámienka, aby nám Hsiao-hsien celú túto parádu mohol ukázať. Dej je pomerne riedky, dialógy často opakovane zdôrazňujú to isté a ani tých gracióznych súbojov nie je vo filme až toľko, ako by si iste mnohí fanúšikovia žánru priali. Miestami akoby naozaj film priamo nabádal vykašľať sa na sledovanie dialógov (v ktorých sa vzhľadom na krkolomné vlastné mená pomerne ľahko stráca) a nechať sa unášať prúdom obrazov a zvukov do letargického stavu beztiaže.
Assassin je ale film plný kontrastov. Priam stojí na majstrovsky zosnovanej dynamike, a tak si môžete byť istí, že vás z tejto skoro-meditácie opäť vytrhne pár dobre mierených švihov mečom či svištiacich výkopov.
Je to ako dokonalé tanečné číslo, v ktorom je každý krok vyrátaný na milimetre a nič nie je náhodné či improvizované. Toto režisérske umenie, ktoré ocenila aj porota v Cannes, sa vás iste aspoň zľahka dotkne, aj keby vám film ako celok pod kožu neprenikol. A to sa môže celkom ľahko prihodiť.
Kombinácia emočnej rezervovanosti, neprístupnosti neznámeho dávneho sveta a s tým súvisiacej nedoceniteľnosti vzťahov či zápletiek totiž diváka spoľahlivo vyšachuje do pozície vonkajšieho pozorovateľa. A tá určite každému vyhovovať nebude. Mrazivý odstup síce umocňuje pocit, že sledujeme čosi vzácne a výnimočné. Zároveň však až neľudsky dokonalé a tým skrátka „cudzie“. Nevyhnutný okamih, kedy sa na dej a jeho hrdinov dokážeme aspoň čiastočne napojiť napokon príde, pre mnohých divákov však bude už zrejme príliš neskoro.
Povedať, že je Assassin „ušľachtilá nuda“ by určite nebolo spravodlivé. Je to fascinujúci výlet za krásou, z ktorého vo vás možno čosi ostane ešte dlho po záverečných titulkoch. Ak však patríte k tým, ktorí veria, že by forma mala byť v harmonickom pomere k obsahu, ostanete zrejme sklamaní.
Nie yin niang (Čína, 2015, 105 min.)
Réžia: Hsiao-hsien Hou. Scenár: Chu Tien-wen, Chou Siao-sien, Hsieh Hai-Meng, Zhong Acheng. Hrajú: Shu Qi, Chang Chen, Zhou Yun, Satoši Cumabuki, Ethan Ruan