RODINA NA PRENÁJOM

Od francúzskych komédií sa očakáva veľa. Navyše, ak je v nich aj romantika, zvyčajne dokážu v správnej miere dávkovať humor, city a neošúchané nápady. Esprit mali i bláznivé komédie a obvykle ponúkali hodnotnú zábavu. Po francúzsko-belgickej komédii Zbrusu Nový zákon prišla do kín snímka rovnakej produkcie a s rovnakým protagonistom v hlavnej úlohe, no s celkom iným efektom.

Kým film v réžii Jaca van Dormaela srší nápadmi od prvej minúty až po poslednú, v prípade Rodiny na prenájom ich vyčerpá už v prvej tretine. Zvyšok príbehu už len prešľapuje na mieste a zúfalo sa chytá klišé a prázdnych scenáristických barličiek. Kým v božej komédii sa tvorca pohráva s romantickými motívmi s originálnou účelnou štylizáciou, v prípade Rodiny na prenájom romantika prerastie do gýču.

Vinu na nedostatkoch nesie najmä snaha režiséra a scenáristu Jeana-Pierra Amérisa priblížiť sa k snímkam, ktoré si pri tvorbe scenára kládol za vzor. Keby Erin Brockovich neinšpirovala len vizáž a energický charakter hlavnej ženskej postavy, ale vo väčšej miere aj sociálny kontext príbehu, mohla byť prínosom. Tu sa len odrazí od problémov nedostatočného zabezpečenia rodiny.

Práve tento moment rozbieha príbeh, keď si vďaka medializácie prípadu atraktívnej ženy s existenčnými problémami uvedomí znudený, osamelý milionár Paul-André význam rodiny v živote človeka. Po citovom výleve Violette pred kamerami mu skrsne v hlave zvláštna myšlienka. Keďže Violette nemá peniaze a on zase rodinu, mohli by si vzájomne pomôcť. Paul-André splatí jej dlhy a ponúkne celkom slušný honorár za to, že mu dovolí infiltrovať sa do jej rodiny a vyskúšať si tak, ako to v základnej bunke spoločnosti naozaj funguje.