THE BEATLES: EIGHT DAYS A WEEK - THE TOURING YEARS |
THE BEATLES: EIGHT DAYS A WEEK - THE TOURING YEARS |
V civilizovanom svete hádam neexistuje človek, ktorý o nich aspoň raz nepočul. Mali nezabudnuteľné účesy, rovnaké obleky, chlapčenské úsmevy a ešte niečo... obdiv celého sveta. Liverpoolskí chrobáci boli vždy obľúbenou témou pre filmárov, či už z pohľadu revolúcie, akú spôsobili na relatívne pokojnej hudobnej scéne, alebo pre ich kontroverzný rozpad. Mali ste dojem, že všetko už bolo povedané? Ron Howard mal iný názor a do kín prichádza dokumentárny film „The Beatles: Eight Days a Week - The Touring Years.“
Dokument si pozornosť divákov získa už od prvých záberov. Ron Howard veľmi dobre pracuje s charizmou The Beatles a aj mladšia generácia hneď pochopí, prečo im ľudia ležali pri nohách. Cítite neopísateľnú energiu a radosť z hudby, počujete myšlienky a baví vás ich chlapčenská drzosť a hravosť. Do toho si primiešajte pútavé vizuálne spracovanie a máme dokument, ktorý je na veľmi dobrej ceste...ale stačí to?
Silnou stránkou filmu je nepochybne spôsob, akým nám režisér príbeh predáva. Klasické spomínanie a filozofovanie hovoriacich hláv striedali archívne zábery, ktoré boli zaujímavo postprodukčne upravené. Dokument ide chronologicky a zameriava sa na obdobie, kedy mali The Beatles jednu koncertnú šnúru za druhou, teda na roky 1962 – 1966. O hudobnú vložku bolo samozrejme výborne postarané, počas filmu si s láskou sentimentálne budete krútiť hlavou a pospevovať najchytľavejšie hity kapely v tomto období.
Okrem samotných The Beatles (John Lennon a George Harrison bohužiaľ len z archívnych záberov) sa vám budú prihovárať aj rôzne známe osobnosti, ktoré ste si s touto kapelou pravdepodobne do tejto chvíle nespájali, ako napríklad Whoopi Goldberg či Sigourney Weaver. Tento výber umocňoval pocit, akej širokej masy sa štvorica mladých mužov dotkla. Boli tu pre každého a všetci mali právo ich zbožňovať.
Howard energiu vráža predovšetkým do predstavenia beatlesákov, ako podmanivých rebelov. Vyzdvihuje ich zmysel pre humor a bezprostrednosť, zbláznené davy fanúšikov a do toho postupne dávkuje ich dospievanie a unavenosť z hudobného cirkusu. John, Paul, George a Ringo zbožňovali hudbu, ktorá ich zomkla do výnimočného priateľstva a zo začiatku ich vystupovania si užívali aj slávu a pozlátko dobíjania svetových koncertných sál.
Vo filme vidíme veľa postáv, ktoré ich sprevádzali po vystúpeniach a predstavujú nám kapelu z ľudskejšej perspektívy. Nevyhneme sa ani spomienkam na nakrúcanie tematických filmov, koncertovanie v USA a v iných krajinách, ale aj na prešľapy kapely a silné morálne zásady (postoj proti rasizmu), ktoré neopustili ani v prípade zavítania do miest, kde mali na veci iný názor.
Problém dokumentu si v podstate uvedomíte, keď opustíte filmovú sálu. Áno, odchádzate plný blaha a s pocitom ľútosti, že týchto ľudí pravdepodobne nestretnete v bare a neprežijete s nimi aspoň jednu noc. No potom si uvedomíte, že filmu čosi chýbalo – vyvrcholenie. Ak ste fanúšik, tak všetky informácie už viac-menej poznáte, nie je nič, čo by vás nanovo odpálilo. Film si drží svoju hladinku celú dobu, ale chýba mu tzv. „wow moment“.
Zameranie na koncertné šnúry bolo zaujímavým výstrižkom obdobia. Poukazuje na experimentovanie so zvukom a hudobne dozrievanie, ale neopúšťa vás pocit déja vu. Vynechanie rozpadu kapely nebol zlý ťah i keď isto nebude každý súhlasiť. Howard si uvedomil, že nadávanie na Yoko Ono je už otrepané a miesto toho vytvoril film, pri ktorom si spomeniete, prečo The Beatles milujete.
The Beatles:Eight Days a Week – The Touring Years (UK/USA, 2016, 100 min.)
Réžia: Ron Howard. Hrajú: John Lennon, Paul McCartney, George Harrison, Ringo Starr