|
SIERANEVADA |
SIERANEVADA |
Dva a polhodinová konverzačná rumunská dráma s minimom prestrihov, plejádou neprehľadne popreplietaných postáv a záplavou protichodných emócií. Dodávať, že film Sieranevada neulahodí každému divákovi, je asi celkom zbytočné. Ak však dokážete oceniť autenticitu až do moru kosti, dokonale plastické postavy, ktorým hádam ani neuveríte, že neexistujú aj mimo plátna, a zápletky tak banálne a pri tom celkom kľúčové - ako to poznáme aj z našich ozajstných životov, čaká vás vskutku majstrovská lahôdka.
Svojim spôsobom si ale tento film budete musieť i tak doslova „pretrpieť“ – ocitnete sa totiž v epicentre vypätej stretávky rozvetvenej rumunskej rodiny pri poslednej rozlúčke s jedným z nich. A jedným z tríznivo autentických zážitkov, ktoré tam na vás čakajú, bude aj nekonečné čakanie na obed...
Lekár Lary prichádza s manželkou do bytu svojich rodičov. Od smrti jeho otca uplynulo práve štyridsať dní, nastal čas, aby sa s ním pozostalí rozlúčili zádušnou omšou a hostinou. Možno za to môže časový odstup, či skôr nekonečné čakanie na popa, kvôli ktorého kázni sa stále odkladá dávno pripravený obed, alebo šokujúce svetové udalosti (dej sa odohráva tesne po teroristickom útoku v parížskej redakcii Charlie Hebdo). Isté však je, že sa konverzácie a atmosféra od pietneho spomínania na zosnulého neustále dramaticky odkláňajú.
Divák sa však práve vďaka tomu postupne dozvedá o postavách, spoločnosti a svete, v ktorom žijú (a my, napokon, s nimi) strašne veľa. Postkomunistické krivdy vybublávajú na povrch v medzigeneračných sporoch v kuchyni. V jedálni zatiaľ dostávajú priestor divoké konšpiračné teórie a podprahový strach, ktorý do nás všetkých zasievajú médiá a internety. Rany, ktoré na nás zanecháva nevera, nedôvera a lož, medzičasom začínajú nezastaviteľne krvácať v obývačke.
|
|
...A pod oknami burácajú zvieratá, ktoré v nás nič nedokáže prebudiť tak zaručene, ako dopravné zápchy a parkovanie. Všetko nás to, zdá sa, nezmieriteľne rozdeľuje. A predsa sa zas a znova schádzame vo svojich ponurých panelákových bytoch, aby sme si dokázali, že k sebe stále neoddeliteľne patríme („Len dve hodiny, nie viac, jasné?“, spiklenecky sa pred príchodom dohaduje Larry s manželkou, ako to iste občas pred návštevami robíme aj my).
Ak by sme chceli snímku Sieranevada charakterizovať jedným jediným slovom, bola by to asi komplexnosť. Absolútna a všeobjímajúca komplexnosť, ktorá vás neušetrí ani jediného detailu, jediného gesta, lajtmotívu či zdanlivo nepodstatnej udalosti, ktorá sa v životoch jej postáv počas oných 173 minút odohrá. Pre mnohých divákov asi nebude ľahké naskočiť na tento mód a chvíľu potrvá, než prestanú pátrať po tom „hlavnom“ príbehu, zápletke či hrdinovi.
Rumunský režisér Cristi Puiu však miesto toho, aby do určitého časového rámca vtesnával v náznakoch, replikách a metaforách širší kontext, zvolil formu dokonalej analýzy jediného, veľmi konkrétneho okamihu. Dokáže nám toho však, paradoxne, práve v tomto ohraničenom prostredí povedať strašne veľa nie len o svojich postavách, ale aj o celej spoločnosti, ľudských povahách, silách a slabinách či vzťahoch vo všeobecnosti.
|
|
Ak sa, napokon, nenecháte odradiť, zistíte, že sa na to aj prekvapivo ľahko pozerá. Stačí prestať film vnímať akýmsi lievikom, ktorý sa za nás neustále snaží filtrovať prichádzajúce podnety, a vstrebať ho ako jeden veľký, nerozdrobiteľný celok. Presne tak, ako by sme možno mali vnímať aj naše reálne životy.
Byť dobrým pozorovateľom je, nepochybne, jedna z kvalít, ktoré by žiadnemu filmovému režisérovi nemali chýbať. Od pozorovania a pochopenia je však ešte stále dlhočizná cesta k priam božskému umeniu zreplikovať a zachytiť odpozorované svojim vlastným dielom.
Cristi Puiu to v snímke Sieranevada (mimochodom, názov je skutočnou záhadou - alebo možno zámerným nezmyslom?) dokázal s až desivou dokonalosťou. S filmom sa, napokon, dostal aj do Cannes a onedlho tiež zabojuje o Oscara pre najlepší cudzojazyčný film. Ak ho však o túto trofej čosi (okrem silnej konkurencie) pripraví, bude to najskôr jeho vskutku vražedná dĺžka - hoci je aj vďaka brilantným hereckým výkonom stále na čo pozerať. Bez ohľadu na to, koľko cien Sieranevada pozbiera, alebo nepozbiera však faktom ostáva, že vo svojej vlastnej kategórii nastavuje latku pekelne vysoko.
Sieranevada (Rumunsko/Francúzsko/BosnaHercegovina/Chorvátsko/Macedónsko, 2016, 173 min.)
Réžia: Cristi Puiu. Scenár: Cristi Puiu. Hrajú: Mimi Branescu, Mirela Apostu, Eugenia Bosânceanu, Ilona Brezoianu
