|
POLINA |
POLINA |
Francúzska tanečná dráma Polina mapuje formujúce obdobie života mladej baletky. Nádejná ruská adeptka Veľkého moskovského divadla bojuje s princípmi klasického baletu a objavuje vnútornú silu figurálnejšieho sebavyjadrenia v tanci. S citlivou a divácky príťažlivou adaptáciou rovnomennej knihy Bastiena Vivèsa prichádza do kín debutujúci francúzsky režisér a skúsený choreograf Angelin Preljocaj s asistenciou Valérie Müller.
Začíname vo frustrujúcom vežiakovo-priemyselnom prostredí s tanečnou akadémiou profesora Bojinského (Aleksej Guskov). Jeho perfekcionizmus cítiť s každým pohybom malých slečien, v každom pohľade na váženého učiteľa, v ustráchanom obdive baletnej klasiky. V malej Poline (Veronika Zhovnytska) drieme revolta, pretože jej prirodzené pohybové sebavyjadrenie je zošnurované v stroho perfektnej tanečnej gramotnosti.
Počas uhrančivého prerodu krehkej Poliny (Anastasia Shevtsova) do vlastného výraziva sledujeme striktné pravidlá konkurzov i okolité vnímanie reality, ktorá častokrát v sebe skrýva viac prirodzenosti než predostierané emócie na javisku. V Polininom pohľade sa odráža údiv zo samostatnosti v zahraničí. Úporne sa snaží pretaviť naučený tanečný perfekcionizmus do uvoľnenejších pohybových kreácií, silno podfarbených vzťahovou symbiózou, ktorá sa však i v realite mnohokrát ťažko presadzuje.
V dráme Polina zohrávajú ústrednú rolu polarizované životy na scéne a v súkromí. Predovšetkým v jednotlivých performačných etudách vidno odraz súzvuku či nemožnosti spolupráce s daným tanečným partnerom. Ukážkové „snehulienkovské“ partnerstvo s Francúzom Adrienom (Niels Schneider) dostáva zabrať vo francúzskej etape Polininho života, keď navštevuje Liriine (Juliette Binoche) tanečné hodiny vychádzajúce z prirodzeného emočného prenosu do tanečného predvedenia. Ešte údernejšie pôsobí rozkol tanečnej dokonalosti ruskej baletnej školy a túžob intuitívne hravého dievčatka.
|
|
V Polininom dozrievaní prísno dopadajú na jej osobnostný vývoj emocionálno-spoločenské vplyvy už od útleho detstva s frustrujúcou panorámou chladiarenských veží a skromného, no hrejivého, rodinného prostredia. Prechodom do zahraničia (Francúzsko, Belgicko) zisťuje, ako veľmi sú pre tanečnú expresiu dôležité fyzické a psychické danosti. Musia byť v striktnom súlade, inak na scéne vidno len drinu, naučené pohyby a nulovú vášeň. Do výsledku žiadanej komplexnej širokospektrálnej umeleckej nadstavby vedie úmorná cesta a Polina nepoľavuje, hoci si musí svoju holú existenciu zabezpečovať prozaickým zamestnaním nočnej servírky.
Výrazovo sa film prelína scénami bežného života rozporovo vyobrazujúceho umelecké cítenie a tanečnú ambicióznosť. Od strohosti a monštróznosti postavy Bojinského dochádza k pedagogickým prerodom jej neskorších učiteľov. Základy veľkej ruskej školy sú síce nepopierateľné a večné piliere základov klasického romantického baletu, no emócie moderného výrazového tanca núkajú mladej baletke šancu prehodnotiť efektívnosť prenosu emócií z pódia na obecenstvo a dosiahnuť tak žiadaný dopad na diváka.
|
|
Predovšetkým v audiostránke nám dobre sekundujú jednotlivé zvuky v naučených choreografiách či spontánnych improvizáciách – raz toporný šuchot špičiek po parketách, uvoľňujúci smiech s pozadím prístavu, či vrcholné emotívne číslo na snehom zasypanom podklade.
Bravúrne zvládnuté herecké výkony nielen v tanečnej rovine vzdávajú hold performerskej kreativite hlavnej predstaviteľky Poliny, ktorá okrem dokonalých tanečných figúr ovláda i herecký background, čím sa pre snímku stala neprehliadnuteľným klenotom na poli tanečnej, ale aj životopiseckej drámy.
Polina, danser sa vie (Francúzsko, 2016, 108 min.)
Réžia: Valérie Müller, Angelin Preljocaj. Scenár: Valérie Müller. Hrajú: Anastasija Ševcova, Anastasiya Shevtsova, Niels Schneider, Juliette Binoche, Jérémie Bélingard, Alexej Guskov, Aleksei Guskov, Sergio Diaz
