NA MLIEČNEJ CESTE

Emir Kusturica bol so svojím najnovším filmom nominovaný na Zlatého leva na MFF v Benátkach. Získal však len cenu Malý Zlatý lev. A taká je aj snímka Na mliečnej ceste. Malá, ničím nevyčnievajúca nad ostatné filmu kultového balkánskeho režiséra. Kvalitou v skutočnosti veľmi zaostáva za jeho najväčšími filmovými počinmi.

Svojmu neopakovateľnému rukopisu zostáva verný, no čaro vyprchalo. Kedysi nás okúzlil magickými, nápaditými obrazmi a príbehmi, teraz sa ako diváci stávame svedkami pádu jednej režisérskej legendy. Čím to je, že hoci Kusturica nasleduje svoj štýl, jeho posledné filmy strácajú ducha?

Zdá sa totiž, že už začína vykrádať sám seba, nič nové neprináša a v poslednom filme vytvoril len plagiát svojich najúspešnejších snímok. Variuje však veľmi priehľadne a nedá sa ubrániť pocitu, že sledujeme napodobeninu Undergroundu a Čiernej mačky a bieleho kocúra. Je celkom pochopiteľné, že sa vo filmoch vyrovnáva s krvavou minulosťou svojej krajiny, ktorá sa zmietala vo vojne. Robí to aj v aktuálnom filme, no už to nie je formou, ktorá by sa zapísala do našej pamäti. Kusturica je krvavejší, brutálnejší, explicitnejší. Jeho tvorbe to očividne nijako neprospieva.

Vojna sa stala odrazovým mostíkom aj v príbehu snímky Na mliečnej ceste. Na pozadí krušných čias sa odhodlal vykresliť romancu starnúceho muža a tajomnej ženy. Hlavný hrdina Kosta preváža cez bojovú zónu mlieko, aby ho doručil vojakom. Na svojom oslíkovi brázdi krajinu a napriek tomu, že okolo neho svištia guľky, nikdy ho žiadna nezasiahne. So stoickým pokojom si plní úlohu, akoby už nemal čo stratiť. Vojaci si ho považujú nielen za to, čo robí, ale aj za to, čím si musel v živote prejsť.

Nevieme toho o ňom veľa a zostane to tak až do konca filmu. Jeho postava je ešte tajomnejšia ako osobnosť jeho vyvolenej v podaní Monicy Bellucci. Kladieme si otázky, Kusturica nám ich však nezodpovedá. V príbehu sú trhliny, ktoré nezapláta ani záplava snových motívov. Bizarnými výjavmi nešetrí, žiaľ, často prekračuje hranice vkusu. Jeho povestná mágia sa vytratila a miestami skĺzava do gýča. Práve v tých chvíľach sa film mení na paródiu na magický realizmus. Grotesknosť jeho filmov bývala kedysi krásna a srdečná. Dnes už zostáva len pachuť rozpačitosti.