|
CESTA ČASU |
CESTA ČASU |
Vďaka tomuto filmu sa náš čas spomalí. Neúprosná veličina odrazu získa nový rozmer. Tak ako existencia v podaní Terrenca Malicka. Filmový básnik nás chce na okamih zastaviť a prinútiť po malých dúškoch hltať jeho novú víziu. Takmer 40 rokov mu zrel v hlave plán nakrútiť umelecký dokument o živote, vesmíre a bytí. Práve nastala chvíľa, aby sme sa nechali unášať prúdom času.
Pred našimi zrakmi sa rozohrá úchvatná prírodopisná poéma. Jedinečnosť záberov nám môže priniesť veľký zážitok. Avšak len v tom prípade, ak sa nedáme strhnúť myšlienkou, že pôjde o prelomovú snímku. Qatsi trilógia je stále neohrozená a napriek pokrokovým technológiám sa nový dokument nedotiahne ani na Dogoru či Baraku. Cesta času je iná, podkutá vedou, napriek tomu je najmä režisérovým pohľadom na svet. Nesie všetky znaky umeleckého dokumentu, u ktorého mal tvorca celkom voľnú ruku, hoci spolupracoval s poprednými paleontológmi, biológmi a astrofyzikmi.
Malick zvolil cestu chaosu. Jeho film je amorfný, štruktúru by sme hľadali len s ťažkosťou. Chaotická zmes nádherných výjavov nás vedie do labyrintu, v ktorom nedokážeme nájsť stred a už vôbec nie z neho cestu von. Legendárny režisér sa oprostil od fabulácie, príbeh už stojí v úzadí. Stromom života nastúpil na antidejovú cestu a deklaruje ju aj vo vzťahovej dráme Song to Song, ktorá sa nedostala do našej distribúcie. Čo je škoda, lebo zachytáva režisérov posun rukopisu z epiky k lyrike.
|
|
Jeho výpovede sa stávajú ťažko čitateľné a okruh jeho priaznivcov sa zužuje. On si však bez kalkulu razí svoju cestu ďalej bez ohľadu na očakávania. Dorazil do témy času, aby nám sprostredkoval svoj obdiv k bytiu a všetkým jeho organickým i anorganickým formám. Vesmírne divadlo prestriháva zábermi na podmorský svet, sopečnú činnosť či človeka v rôznych situáciách. Zachytáva krásu Zeme nedotknutou civilizáciou, ale aj opačný efekt - človeka zničeného civilizáciou. Fascinuje ho odvrátená strana krásy, akou je úpadok ústiaci do trápenia a biedy stratených ľudských existencií. Pohráva sa s dualitou, od ktorej sa všetko odvíja, a v tomto duchu „tvorí“ aj život na plátne.
Malick je očividne fascinovaný životom, jeho kolobehom a nachádza súvislosti medzi kozmom a našim svetom. Oslavuje pôvodnú silu Zeme vyvierajúcu z jej útrob a zrod v akejkoľvek podobe. Prináša zábery ako z dokumentov National Geographic, čo nie je náhoda. Hlavným kameramanom sa totiž stal Paul Atkins, ktorý pracoval pre BBC a NGC. Hoci zábery pôsobia ako abstraktné obrazy, ide o skutočné výjavy. Často sa spoľahol na špeciálne efekty, čo robí veľkú službu jedinečnosti filmu. V niektorých momentoch sa zase zdá, že parafrázuje Kubrickovu 2001: Vesmírnu odyseu.
|
|
V skutočnosti je to však len Malickova básnická odysea, ktorá nás sprevádza prehistóriou, súčasnosťou i budúcnosťou. Dostáva sa na počiatok vzniku zla a vedie nás cez dobro stvorenia. Z filmu vyráža duchovno, no náboženstvo by sme v ňom hľadali márne. Aj v tomto prípade sa odmieta zaradiť. Túži po univerzálnosti, hoci sa prihovára k Matke.
Slávny tvorca sa povzniesol nad tradičné filmárske formy, zaujal intuitívny prístup plný farebnosti a mnohovrstevnosti zrodu i skazy. Nedokáže však uchopiť všetko, aj keď cítiť, že sa o to pokúša. Prílišná fragmentárnosť zapríčiňuje zmätok v divákovej reflexii. Malickova filmová báseň s názvom Cesta času má aj z toho dôvodu takú hĺbku, že sa v nej topíme.
Voyage of Time: Life Journey (Francúzsko/Nemecko/USA, 2016, 90 min.)
Réžia: Terrence Malick. Hrajú: Cate Blanchett (hlas)
