KLIENT

TEXT JE INTERPRETÁCIOU FILMU A VYUŽÍVA ANALÝZU PRÍBEHU

Hneď v úvode filmu Klient sledujeme rúcajúci sa bytový dom, apokalypticky pôsobiaci obraz, zapríčinený, ako sa neskôr dozvieme, neznalosťou alebo bezohľadnosťou vedľa pracujúcich stavbárov. Tento úvodný obraz je azda tým najvýstižnejším komentárom vo vzťahu k nasledujúcemu dianiu i stavu iránskej spoločnosti. Sledujeme tu totiž rozpad starého, pokojného a azda aj harmonického spôsobu života, prostredníctvom necitlivého zásahu zvonku. Môžeme sa len dohadovať, či ide iba o štartér rozprávania, alebo tu sledujeme interpretáciu života bežných iránskych občanov, ktorým neustále zasahuje do života nejaká väčšia, cudzia moc.

Bez ohľadu na to, či budeme túto scénu interpretovať takýmto spôsobom, z nasledujúceho deja je zrejmé, že postavám do života skutočne zasahujú náboženské reštrikcie a spoločnosť ovládaná dogmami a predsudkami. Farhadiho Klient totiž rozpráva príbeh o dusivej, strachom a predsudkami presiaknutej atmosfére v súčasnom Iráne. Nie však v nejakej bohom zabudnutej, chudobnej dedinke, ale v modernom meste, navyše v prostredí vyššej strednej vrstvy. Psychika jednotlivca je tu stále pod tlakom spoločnosťou presadzovanej náboženskej morálky a atmosféry strachu.

Hlavnými postavami Oscarom oceneného filmu Asghara Farhadiho sú Emad a Rana, manželský pár, ktorý hrá v amatérskom divadle, kde sa práve nacvičuje adaptácia hry Arthura Millera Smrť obchodného cestujúceho. Po zničení svojho domova sa musia presťahovať do nového bytu. Až príliš neskoro zistia, že predchádzajúca nájomníčka bola prostitútka a do bytu si pozývala svojich klientov. Rana raz v noci otvorí dvere, pri ktorých niekto zvoní, mysliac si, že je to jej manžel. Avšak nie je.

Vedúcu úlohu hrá v príbehu najmä divadlo. Nejde však len o amatérske divadlo, v ktorom Emad a Rana pôsobia ako herci. Divadlo je kľúčovým slovom aj v prípade ich bytu, ich životov a ústrednej zápletky. Byt, do ktorého sa presťahujú, v sebe stále ukrýva nábytok po bývalej nájomkyni. Jej minulosť, "rekvizity" a priestor bytu predstavujú divadlo, do ktorého prichádza klient a rozohráva sexuálnu scénu, ako už niekoľko krát predtým. Žiaľ, herečka je iná. Rovnako divadelné sú aj životy oboch hrdinov. Neustále musia nosiť spoločenskú masku, aby, nedajbože, susedia či policajti niečo nezistili, nezačalo sa o nich šuškať a zmýšľať zle. Spoločnosť do súkromných vecí neradno ťahať a tak namiesto tváre nastupuje maska. Samotný "klient" zasa pripomína starého Willyho z Millerovej hry, zbabelca, podvádzajúceho svoju manželku.