BEATRICE |
BEATRICE |
Staroba, choroba, smrť. Tri aspekty ľudského života, ktoré každého z nás do určitej miery desia – a ktorým sa nik z nás nevyhne. Nie len, že sú mimoriadne ťažké pre toho, komu sa práve dejú, ale sú tiež tou najťažšou skúškou pre jeho najbližších, ktorí sú odrazu konfrontovaní s povinnosťou vystúpiť z bubliny svojej egocentrickej každodennosti a postarať sa o toho, kto to už sám nedokáže. Pre Claire je to, s ohľadom na bizarné okolnosti, ešte komplikovanejšie. Spolu s ňou však pri sledovaní snímky Beatrice francúzskeho režiséra Martina Provosta zistíme, že takáto ošemetná situácia môže byť aj celkom nečakanými spôsobmi prínosná...
Štyridsaťdeväť ročná pôrodná asistentka Claire (Catherine Frot) žije len pre svoju prácu a dospievajúceho syna, ktorého otec je už dávno kdesi v nenávratne. Priam úzkostlivo dbá na to, aby svoj život (a seba samú) mala pod dokonalou kontrolou – zdravá strava, žiadny alkohol, morálne zásady ako nepriepustná stena, ktorá ju pred okolitým svetom plným chaosu spoľahlivo chráni. Jediný telefonát však všetko obráti hore nohami, keď ju vyhľadá Beatrice (Catherine Deneuve) – nevypočítateľná femme-fatale, ktorá pred niekoľkými desaťročiami spečatila tragický osud Clairinho nebohého otca.
Azda skôr zo zvedavosti, než z ozajstného záujmu, Claire pristane na schôdzku. Možno má v pláne prelietavej kokete, ktorá si kedysi z ničoho nič zbalila kufre a rozbila tak srdce jej otca na kúsky, poriadne vyčistiť žalúdok. Keď sa však od Beatrice dozvedá, že má rakovinu a túži sa ešte aspoň letmo priblížiť tomu, čo dnes hodnotí ako najkrajšie obdobie svojho života, ocitá sa Claire pred neľahkou dilemou. Má sa tejto sebeckej, rozmarnej a chronicky nedisciplinovanej starej žene obrátiť chrbtom tak, ako si podľa všetkého zaslúži?
Francúzska snímka Beatrice je veľmi príjemná, hoci aj trochu predvídateľná dráma o medziľudských vzťahoch, ktoré rovnako, ako samotný život, nikdy nie sú celkom čierno-biele. Napriek svojej fatálnej tematike sa film celkom šikovne vyhýba melodramatickosti (hoci sa o ňu sem-tam predsa len trošku obtrie…), nechýba jej vtip a vyslovene hluché miesta by ste v nej hľadali márne. Stojí predovšetkým na výborných hereckých výkonoch ústrednej dvojice Frot a Denevue, ktoré už svoje kvality, samozrejme, dokázali mnohokrát – prvýkrát však takto bok po boku. Obom herečkám role sadli ako uliate a ich vzájomná dynamika z pohľadu diváka funguje veľmi dobre, hoci ju aj scenár občas zbytočne popoháňa do skratkových (a teda menej uveriteľných) posunov.
Viac, než na samotnom deji tu ale, napokon, záleží na detailne vykreslených charakteroch postáv a ich skrytej sile, ktorá vychádza na povrch až pod tlakom hraničnej situácie. Vyvíja sa pri tom predovšetkým mladšia Claire, na ktorú má stretnutie s diametrálne odlišnou povahou a temperamentom slobodomyseľnej Beatrice nečakane intenzívne účinky. Živelná Beatrice je tu skôr akýmsi archetypom, „činidlom“, ktoré všetko a každého kolo seba ovplyvňuje a formuje, hoci sama nad sebou, zdá sa, nemá vôbec žiadnu moc.
Celkom zaujímavým spôsobom Martin Provost film obohatil pozorným spracovaním Clairinej profesie. Režisér údajne touto postavou chcel vzdať hold žene, ktorá pomáhala priviesť na svet práve jeho a zachránila mu pri tom dokonca život. A okrem niekoľkých odkazov na chúlostivú situáciu, v ktorej sa odveké poslanie pôrodných báb ocitá v boji s pretechnizovanou rutinou veľkých nemocníc, okorenil film aj celou plejádou celkom autentických záberov z pôrodov. Nie, nebojte sa, nič, z čoho by sa vám v kine mala točiť hlava. Filmu to však dodáva také to malé „čosi“ navyše. Hoci aj z hľadiska ústrednej dejovej línie tak trochu nadbytočné...
Sage femme (Francúzsko, 2016, 117 min.)
Réžia: Martin Provost. Scenár: Martin Provost. Hrajú: Catherine Deneuve, Catherine Frot, Olivier Gourmet ...