|
POTVORA |
POTVORA |
Rasmus je normálny sebestačný chlapík, ktorý má rád svoju prácu, svoj staromládenecký byt plný filmových plagátov a zbierku cédečiek z 90.rokov. Nedá dopustiť ani na pivné večery s kamarátmi, kedy sa môže (aj dávno po tridsiatke) správať ako bezstarostný adolescent. Zdá sa, že mu v živote ku šťastiu nechýba vôbec nič. No len do chvíle, kým nenarazí na niekoho, kto vie, čo Rasmus chce a potrebuje lepšie, než on sám. Zľahka tragikomická dánska dráma Potvora je síce výstižnou „pitvou“ jedného konkrétneho vzťahu, v jednej z jeho postáv sa však aspoň na okamih vo svojom živote iste ocitol každý.
Keď sa Rasmus (Anders Juul) a Maria (Amanda Collin) vďaka spoločným známym po prvýkrát náhodne stretnú, preletí medzi nimi okamžite povestná iskrička. Z prvého rande sa stane druhé, z druhého tretie a čoskoro fyzická príťažlivosť prerastá do regulérneho vzťahu. Obaja sú opojení prirodzenosťou a originalitou toho druhého – Rasmus sa nevie nabažiť Mariinho dievčenského úsmevu, ona sa nadšene chichoce jeho chabým pokusom o spev a hru na gitaru.
Keď sa Maria po pár týždňoch randenia nanominuje na prvú návštevu k Rasmusovým rodičom, kontrolka jemne zabliká – nie je na to priskoro? Keď však spoločný obed dobre dopadne, padajú v opatrnosti dvoch dosiaľ celkom autonómnych ľudí posledné zábrany. Onedlho si už Maria do Rasmusovho bytu prináša krabice plné osobných vecí – a že ich má požehnane! Zbierku cédečiek začnú vytláčať knižky o umení, plagát Big Lebowského musí urobiť miesto abstraktnej olejomaľbe a z Rasmusovho bytu aj života sa akosi začína nezadržateľne vytrácať Rasmusova identita...
|
|
Maria je skutočne poriadna mrcha – alebo, slovami režiséra Christiana Tafdrupa, „Potvora“. Napriek nekonečným nárokom, ktoré na Rasmusa kladie, totiž, ona sama okrem peknej tváre veľa neponúka. Dlhodobo nepracuje, obklopuje sa partiou superhlučných kamarátok, ktoré Rasmusovi na ihličkových podpätkoch skáču po gauči, nabubrelo sa predvádza minulosťou „umelkyne z Londýna“, hoci realita ukáže, že sa veci mali trochu inak. Možno je to, napokon, práve nedostatok sebaistoty vyplývajúci z vlastného vyprázdnenia, čo si Maria kompenzuje podrývaním, kritizovaním a prerábaním svojho partnera. Film psychologickú kresbu oboch postáv a ich vzťahu vykresľuje s detailnou výstižnosťou a vám sa tak z bezpečia v hľadisku možno bude zdať všetko úplne jasné - Rasmus by ju mal čo najskôr poslať k vode a odpustili by sme mu, hádam, aj keby jej ešte na rozlúčku uštedril jednu dobre mienenú.
Ale, ruku na srdce, nie je kus tragédie, ktorá z tohto vyhroteného príkladu priam kričí kdesi nenápadne ukrytý v každom vzťahu? Každé spojenie dvoch samostatných životov je predsa tak trochu súbojom. Súbojom identít, názorov, predstáv a potrieb dvoch ľudí, ktorí až postupom času zistia, či ich skutočne viac spája ako rozdeľuje. Žiaden z nich z toho nevyjde celkom bez ujmy. V ideálnom prípade, ak sú súperi vyrovnaní, dôjde k príjemne rovnomernej asimilácii. V opačnom prípade bude vzťah navždy závislý od krehkej rovnováhy medzi sebaovládaním toho dominantnejšieho a ohybnosťou toho nepriebojnejšieho.
|
|
Svojim názvom aj vyhrotením ženskej postavy Potvora jednoznačne identifikuje vinníka. Ale obsah filmu už je pri realistickom spracovaní výborne odpozeraných výjavov z partnerského života, našťastie, o poznanie spravodlivejší. Nie je to síce film, na ktorý by ste už nedokázali zabudnúť, je však vysoko pravdepodobné, že si naň aj po rokoch v niektorých životných situáciách veľmi detailne spomeniete. Aj vďaka príhodným hudobným podmazom z barokovej klasiky a príjemne civilným hereckým výkonom sympatických dánskych hercov sa na Potvoru, navyše, veľmi dobre pozerá.
En frygtelig kvinde (Dánsko, 2017, 86 min.)
Réžia: Christian Tafdrup. Scenár: Christian Tafdrup, Mads Tafdrup. Hrajú: Anders Juul, Amanda Collin, Rasmus Hammerich ...
