|
TLMOČNÍK |
TLMOČNÍK |
Slovenský režisér Martin Šulík už dlhšie svojou tvorbou dokazuje, že patrí medzi najväčšie osobnosti slovenského „ponovembrového“ filmu. Vrcholy zaznamenal najmä počas deväťdesiatych rokov. Zo všetkých spomeňme minimálne dva – Všetko, čo mám rád (1992) a Záhrada (1995), ktoré svojou citlivosťou a osobným príbehom rezonovali tak u divákov, ako aj u kritiky.
Po skoro sedemročnej prestávke, kedy sa Šulík venoval aj dokumentárnej tvorbe (napríklad televízny Československý filmový zázrak alebo portrét o kostýmovom výtvarníkovi Milanovi Čorbovi) prichádza so svojím novým projektom venujúcim sa druhej svetovej vojne. Jeho Tlmočník mal svetovú premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Berlíne, 23. februára 2018. Tento dátum mal naviac špeciálny význam pre jedného z hlavných protagonistov filmu, oscarového českého režiséra, Jiřího Menzela a to hneď z viacerých dôvodov. Práve v deň premiéry sa Menzel dožil úctyhodného životného jubilea – okrúhlych osemdesiatin. Súčasne mu na prestížnom festivale udelili ocenenie Kamera Berlinale. Pre zdravotné problémy si však ocenenie nemohol prebrať osobne. Cenu za celoživotný prínos svetovej kinematografii prebral jeho herecký kolega s ktorým si vo filme zahral – rakúsky herec Peter Simonischek.
Za Tlmočníkom stoji osvedčený tvorivý tím, ktorý je okrem režiséra Martina Šulíka zložený so scenáristu Mareka Leščáka, kameramana Martina Štrbu a tiež hudobného skladateľa Vladimíra Godára alebo filmového architekta Františka Liptáka. Godárova hudba dopĺňa Štrbove kompozície a diváka emocionálne dolaďuje.
Inšpiráciu pre svoj film režisér Martin Šulík popisuje: „Raz som pri ceste z Prahy v aute počúval čítanie z knihy rakúskeho spisovateľa Martina Pollacka Mŕtvy v bunkri. Popisoval v nej vzťah k svojmu otcovi, veliteľovi zvláštnych oddielov SS, ktorý koncom roku 1944 pôsobil v okolí Ružomberka a dal tam zavraždiť niekoľko desiatok civilistov. Tých pár strán textu sa ma dotklo, pretože som v okolí Ružomberka strávil detstvo a mnohé príbehy som poznal. Rozprával som o tom scenáristovi Marekovi Leščákovi a oboch nás zaujala situácia, v ktorej sa syn snaží pochopiť temnú minulosť svojho otca. Mali sme pocit, že cez takto postavený príbeh môžeme uvažovať o udalostiach, ktoré dodnes rozdeľujú Slovensko.“
Na internetových serveroch film charakterizujú, ako „svojrázne roadmovie dvoch pánov, ktorí cestujú krížom cez Slovensko, aby spoznali pravdu o vlastnej minulosti.“ Vďaka spoznávaniu života toho druhého, začínajú postupne chápať vlastné činy. Začínajú pátrať po spoločnej minulosti, nanovo si ujasňovať a redefinovať svoju identitu. Či sa dočkajú vzájomnej katarzie neprezradím.
|
|
Filmový príbeh je postavený na herectve dvojice hlavných protagonistov. Režisér stavil na kvalitné mená svetovej kinematografie. Na dvoch rozdielnych mužov , z dvoch rozličných krajín – Rakúšana Georga a Slováka Aliho, ktorého hrá v snímke už spomenutý Jiří Menzel. (Úlohu tlmočníka mal pôvodne stvárniť Juraj Herz (poznámka autorky)). Asketického Aliho Ungára, syna svojich ubitých židovských rodičov spája s rakúskym extrovertným bonvivánom Georgom najprv len minulosť ich otcov. Úvodné nastavenie je vhodne ilustrované v scéne, kedy Ali Georogovi na schránku vyryje kľúčom hákový kríž.
Ženské úlohy si rozdelil dve generácie herečiek. Jednak sa tu objavujú herečke esá ako Judita Hansmann či Zuzana Mauréry v úlohe Aliho dcéry a z mladšej generácie sa do filmového príbehu zapája talentovaná Anna Rakovská a Eva Kramerová alias Evelyn známa slovenskému divákovi skôr z televíznych obrazoviek, kde uvádzala vlastný projekt Svet podľa Evelyn. (Pred týmto filmom hrala už napríklad v komédii Cuky Luky Film, ktorý bol v domácej distribúcii uvedený minulý rok.)
Film má skoro všetky predpoklady, aby sa u diváka v slovenských kinách stal populárnym. Vypomáha si hereckými kreáciami, silnou témou či špecifickým „šulíkovsko-leščákovským“ humorom. Jednotlivé epizódky fungujú, ale ako celok film mierne pokrivkáva. Po istom čase sa napriek maximálnemu nasadeniu dvoch hlavných protagonistov, stáva predvídateľným a repetetívnym. Akoby nemal nič nové priniesť. Postupne síce napreduje, ale niečo tomu chýba. Možno pri tak vážnej téme bolo treba ísť ešte viac do hĺbky. Pokľudné tempo dvojhodinového filmu napriek ušľachtilosti prestupuje na mieste.
|
|
Taktiež povolanie tlmočníka nie je naplno využité. Režisérovi sa s ním nedarí adekvátne pracovať ako tiež využiť potenciál umelcov, ktorých má k dispozícii. Simonischek hrá svojho Georga vtipne a presvedčivo a príbehu dodáva šťavu. Ostatné dianie je tak trocha obyčajne až fádne. Často ide len o nejaké konštatovanie. Človek sa hľadá a prehodnocuje. Filmu sa nie úplne podarilo zhostiť sa ponúkanej a tak aktuálnej témy. Paradoxne k názvu je príbeh viac o Georgovi než o tlmočníkovi Alim.
Do slovenských kín vstupuje Tlmočník už 1. marca 2018, necelý týždeň po svojej svetovej premiére na prestížnom Berlinale. Téma minulosti a prítomnosti, téma odpustenia a pochopenia je to, čo treba vo filme hľadať.
Tlmočník (SR/CZ/AT, 2018)
Réžia: Martin Šulík. Scenár: Martin Šulík, Marek Leščák. Hrajú: Jiří Menzel, Peter Simonischek, Zuzana Mauréry, Réka Derzsi, Anna Rakovská, Eva Kramerová, Atilla Mokos, Judita Hansmann.
