NIEKTO TO RÁD ZAHALENÉ |
NIEKTO TO RÁD ZAHALENÉ |
Francúzska komédia má bezpochyby na našom území tradíciu. Bláznivé komédie zo zeme galského kohúta sa udomácnili na našich obrazovkách ešte počas socializmu a tunajší diváci doslova žrali všetko s Louisom de Funésom, Jeanom Paulom Belmondom, Pierreom Richardom alebo Bourvilom. Ich reprízy sú na takmer dennom programe mnohých televízií dodnes. Možno najmä tejto záľube tunajšieho publika možno pripísať snahu slovenských a distribučných spoločností naše kiná zásobovať stále niečím vtipným z tohto regiónu Európy viac, ako komédiami z iných končín kontinentu.
Ono totiž zlatá doba francúzskej komédie je, či chceme alebo nie, predsa len dávno preč a túžba na ňu naviazať končí skôr pri ojedinelých vydarených pokusoch neúnavného režiséra Francisa Vebera, ako Kondomédia alebo Drž hubu!. Tiež ale ide o diela už staršieho dáta.
Najnovší zástupca klasickej bláznivej, či v tomto prípade až šialenej komédie s názvom Niekto to rád zahalené má v zásobníku okrem očakávania plazenia sa od smiechu po podlahe kina aj tému rasovej, náboženskej a genderovej tolerancie. Zaváňa to trochu kalkulom, ale dôležitejšie ako poučovanie o, dúfame že pre väčšinu, samozrejmých veciach v spoločnosti bude, či nás jednotlivé situácie a gagy spojené s tématikou budú dostatočne zabávať.
Zápletka je nasledovná. Armand a Leila sú spolužiakmi na politológii a tvoria spolu pár. Leila býva v domácnosti s dvoma bratmi. Jeden z nich, Mahmoud, sa vracia z pobytu v Jemene, po ktorom sa z neho stáva náboženský fanatik. Zakáže Leile odísť na stáž do OSN v New Yorku, pretože západ je satan, a zároveň jej zakáže sa stretávať s Armandom, pretože je biely Francúz, takže tiež satan. Mladí milenci sú ale poháňaní hormónmi a tak Armand dostane nápad hodný nobelovky. Prezliecť sa do hidžábu a začať v tomto prestrojení navštevovať Leilinu domácnosť za účelom doučovania francúzštiny. Veci sa samozrejme začnú komplikovať nielen u súrodencov, ale aj v Armandovej „slniečkárskej“ rodine a k slovu sa dostane aj láska medzi ďalšou mladou dvojicou...i keď...ale nechceme kaziť prekvapenie.
Námet, ako čítate, je značne vytrhnutý z reality a tieto pravidlá fikčného sveta vo vlastnom záujme treba začať čo najskôr akceptovať. Koniec koncov ale ani pri trilógii Fak jú pán profesor snáď nikto nepredpokladá, že je odrazom stavu nemeckého školstva a učiteľkám sa tam bežne vylieva na hlavu farba. Takže Armand začne pravidelne navštevovať byt Chairfiovcov a nielen tu, ale aj cestou v hidžábe na miesto činu sa musí neustále vynachádzať, aby sa neprezradil. Dochádza samozrejme k mnohým komickým situáciám, kedy sa už zdá, že niet ako uniknúť, ale scenár si s problémami vždy vtipne poradí.
Humor tak vyplýva z precízne napísaných krátkych epizód s využitím napätia do poslednej možnej chvíle, ďalej konfrontácie západného sveta s moslimským myslením a naopak. Režisérkou aj scenáristkou snímky je rodená Iránčanka Sou Abadi a tak jej strieľanie do vlastných radov pôsobí úprimnejšie a zmotivovanejšie, ako keby sa o to pokúšala „čistokrvná“ Francúzska. Abadi sa rozhodne nesnaží pri jednotlivých vtipných situáciách dodržiavať európsku etiketu politickej korektnosti a tak to všetci u nej dostávajú pekne vyžrať.
Ak by Niekto to rád zahalené nakrútil Európan alebo Európanka, asi by sa teraz niekde v moslimskom svete pálila vlajka EÚ a film by bol považovaný za útok na hodnoty islamu. Lenže v konečnom dôsledku sa film statégie korektnosti pridrží a poučí nás niečo málo o tom, že priveľa fanatizmu na akejkoľvek strane barikády škodí a ľudia musia tolerovať individualitu druhej osoby. Aj keď jej chcú podľa vlastného názoru dobre. Otázka ale je, komu je toto posolstvo tvorcov adresované.
Film navštívia v kine asi diváci, ktorí s tým problém mať nebudú a prídu sa najmä zabaviť a „blbcov“ nepresvedčí nik a už vôbec nie nejaká bláznivá komédia. Navyše snímke začne v druhej polovici dochádzať trochu dych a dostavuje sa repetetívnosť. K slovu prichádza viac akcie, kedy je treba stihnúť deadline na letisku. Všetky dejové línie sa musia zrazu pospájať a zmätok tak v situácii nebudú mať iba postavy, ale aj divák. Ten sa síce solídne pobaví na úkor moslimov, kresťanov, feministiek, komunistov, atď, ale asi z kina odíde aj s pocitom nie naplno využitého potenciálu.
Cherchez la femme (Francúzsko, 2017, 88 min.)
Réžia: Sou Abadi. Scenár: Sou Abadi. Hrajú: Félix Moati, William Lebghil, Camélia Jordana, Anne Alvaro, Predrag 'Miki' Manojlovic