|
TEHERÁNSKE TABU |
TEHERÁNSKE TABU |
Irán je krajina, ktorá nás môže zaujímať, priťahovať a možno aj desiť z mnohých dôvodov. Tým hlavným magnetom však zrejme bude paradox, ktorý protichodné charakteristiky tejto mýtami opradenej zeme vytvárajú. Netreba, samozrejme, veľa, aby človek vytušil, že za rigidnou oponou islamskej doktríny, ktorou sa Irán oficiálne prezentuje, žijú milióny úplne normálnych mužov a ženy, ktorí za zatvorenými dverami svojich bytov, spální či nočných klubov majú celkom rovnaké túžby a potreby, ako ktokoľvek z nás. Filmový fanúšik má toto „prehliadnutie“ ešte o čosi ľahšie vďaka talentovaný a nebojácnym iránskym filmárom, ktorí nastavujú svojej domovine ostré zrkadlo.
Snímka Teheránske tabu iránsko-nemeckého filmára Aliho Soozandeho však ide vo svojej explicite a naliehavosti ešte o kus ďalej, za čo iste vďačí aj odstupu a slobode svojho polo-animovaného formátu. Vitajte v Teheráne 21. storočia. V meste, kde zúfalí milenci zháňajú na čiernom trhu umelé panenské blany; kde miesto rockových koncertov do ulíc lákajú davy verejné popravy; kde žena bez súhlasu muža nemôže robiť učiteľku či lekárku, ale diskrétnu prostitúciu po taxíkoch každý ticho toleruje. Teheránske tabu malo svetovú premiéru na festivale v Cannes. Teraz ho môžete vidieť aj v slovenských kinách.
Film Teheránske tabu sleduje osudy štvorice mladých Teheránčanov, ktoré sa náhodne prepletajú a sú si v čomsi veľmi blízke. Všetci títo hrdinovia sa totiž ocitajú v pasci dvojtvárnosti a pokrytectva spoločnosti, v ktorej žijú. Pari (Elmira Rafizadeh) sa márne pokúša rozviesť s neschopným manželom - feťákom a násilníkom, ktorý sedí vo väzení a je jej len na obtiaž. Bez súhlasu muža sa však v Iráne nedá vybaviť takmer nič, a tak je nútená riešiť svoju biednu ekonomickú situáciu prostitúciou a pomerom so sudcom, ktorý má jej prípad na stole. Tomu všetkému ticho prizerá Elias – jej nemý syn, ktorého nechcú vziať do školy, a tak trávi dni bombardovaním náhodných okoloidúcich „bombami“ - maminými kondómami napustenými vodou.
Babak (Arash Marandi) skladá alternatívnu elektronickú hudbu a sníva o jej vydaní, no cez umeleckú komisiu ju nepretlačí – neladí totiž s islamskými hodnotami. Po večeroch si teda privyrába hraním po diskotékach, ktoré sú síce v Teheráne zahnané do podzemia, zato alkoholu, drog a neviazaného sexu je v nich úplne rovnako, ako v kluboch v USA, Nemecku či na Slovensku. Následky chvíľkového romániku s Donyou (Negar Mona Alizadeh) však budú pre mladíka osudové – dievča s ním prišlo o panenstvo len týždeň pred svadbou s chlapom, ktorý má od Babaka najmenej o hlavu viac. Ostáva jediné – zaplatiť Donyi operáciu, ktorá by z nej opäť urobila poctivú nevestu. Ale za čo…?
|
|
Najdojímavejšou zo všetkých postáv Teheránskeho tabu je však Sara (Zahra Amir Ebrahimi). Na prvý pohľad dokonalá manželka, úctivá nevesta a budúca mamička v radostnom očakávaní. V skutočnosti však mladá, vzdelaná a oduševnená žena vo vnútri zaživa umiera v absolútnom konflikte medzi rolou, ktorú je nútená hrať a svojimi skutočnými túžbami. Nadýchnuť sa aspoň na okamih nad hladinou jej umožní až stretnutie so slobodomyseľnou Pari, ktorá ju však nevdojak navlečie do naozaj nezávideniahodnej situácie…
Teherán Aliho Soozandeho je džungľa, v ktorej prežije len ten najotrlejší a najprispôsobivejší. Kľučkovať medzi nekompromisnými zákonmi, skostnatenými morálnymi precedensmi a všetko predchádzajúce dokonale popierajúcou realitou je, skrátka, skutočné „l´art de vivre“ na iránsky spôsob. Hrdinovia tejto snímky sa v tom pokúšajú plávať – zberajú kontakty, obchádzajú pokútnych šmelinárov, podplácajú a ak treba aj vydierajú. Absurdite svojho údelu však uniknúť nedokážu.
Soozandeh dokonale ťaží z efektného, no pekelne pracného formátu rotoskopie – čiže, prekresľovania filmových záberov do animácie. Výsledok je vlastne tým najlepším z oboch svetov: na jednej strane celkom autentický a uveriteľný, na druhej strane schopný „uniesť“ oveľa viac kreativity aj kontroverznosti, ako skutočný hraný film. Zrejme nie celkom plánovaným plusom animácie je aj skutočnosť, že takémuto „komiksu“ divák oveľa ľahšie odpustí aj nejaké tie za vlasy pritiahnuté náhody a mierne presilené finále.
|
|
Soozandeh si svojim debutom nakrúteným v rakúsko-nemeckej koprodukcii nepochybne v rodnej krajine urobil poriadne medvediu službu. Pre tvrdú kritiku a bezškrupulóznu otvorenosť jeho filmu sa už do skutočného Teheránu možno nikdy nepozrie. Pravdou však je, že Teheránske tabu nie je vo svojej podstate kritikou politiky ani náboženstva. Keď ukazuje prstom, vracia sa vlastne k skutočnej príčine aj dôsledku – všetko to totiž začína aj končí len a len pri samotných ľuďoch, ktorí ním opisovanú spoločnosť a jej oficiálne pravidlá i zákulisnú tvoria.
Obzvlášť do popredia Soozandeh dáva postavenie a existenciu iránskych žien. To oni sú, napokon, tým skutočným tabu. Ich sny, potreby, túžby, individualita sú plne odkázané na dobrú vôľu ich okolia, ktoré im môže blahosklonne dopriať diskrétnu slobodu, ale aj kedykoľvek bez varovania pristrihnúť krídla. Nejde tu teda o lamentáciu nad krutosťou doktríny, ale o živý, dynamický a divácky mimoriadne pútavý obraz toho, ako s „pravidlami hry“ na svojom piesočku manipulujú a kalkulujú samotní Teheránčania. A takú filmovú katarziu by si, napokon, zaslúžila v menšej či väčšej miere každá spoločnosť.
Teheran Taboo (Nemecko / Rakúsko, 2017, 90 min.)
Réžia: Ali Soozandeh. Scenár: Grit Kienzlen, Ali Soozandeh. Hrajú: Farhad Abadinejad, Jasmina Ali, Rozita Assadollahy...
