HRANICA |
HRANICA |
Prinášame pohľad na švédsko-dánsku snímku Hranica (Gräns), ktorá v Cannes zvíťazila v sekcii Un Certain Regard a na festivale v Karlovych Varoch, uvádzaná pod názvom Tina a Vore, si vyslúžila povesť jedného z najbizarnejších a najdiskutovanejších filmov. Veď by aj nie. Boli sme svedkami prapodivného žánrového mixu severskej sociálnej depresie, živočíšnej romance, temnej detektívky a fantasy prameniacej zo severskej mytológie. Kontroverzný film môžete v najbližších dňoch vidieť v rámci prehliadky Scandi.
Tina, podivínska a samotárska colná pracovníčka s nie práve prívetivým vzhľadom (švédska herečka Eva Melander), má divný dar nadprirodzene vyvinutých čuchových schopností. Na švédskej hranici s Dánskom dokáže identifikovať kontraband tým, že u cestujúcich nosom vycíti strach, úzkosť, previnenie a iné negatívne pocity. Kým v práci pri odhaľovaní páchateľov boduje a dokonca si ju najme polícia, aby im pomohla odhaliť organizovanú skupinu pedofilov, jej súkromný život za veľa nestojí.
S povaľačským priateľom vedie Tina len prázdny, „pro forma“ vzťah v skromnej chate pri lese a z rodiny jej zostal už iba dementný otec v ústave, s ktorým má nevyriešené veci z minulosti. Priťahuje ju príroda a oveľa viac než s ľuďmi si rozumie s divokými zvieratami. Všetko sa zmení, keď počas výkonu práce stretne záhadného podozrivého vyvrheľa menom Vore (Fín Eero Milonoff) s podobne znetvorenou tvárou. Obaja outsideri sa začnú skrz čuch od prvého okamihu nesmierne priťahovať...
Druhý počin švédskeho režiséra s iránskymi koreňmi Aliho Abbassiho je adaptáciou 50-stranovej poviedky Johna Ajvidea Lindqvista, autora kultovej detskej upírskej love story Let The Right One In (ktorá sa v 2008 dočkala výborného švédskeho spracovania, dva roky neskôr aj amerického remaku). Príbeh z jeho pera opäť ponúkol skutočne originálny námet pre strieborné plátno. Po upíroch implantoval Lindqvist do civilného sveta ľudí mytologické postavy (prezradiť viac by znamenalo spoilovať).
Napriek viacerým, chvíľkovým žánrovým konotáciám je Hranica v prvom rade filmom psychologickým, keď sa scenár od prvého do posledného momentu zaujíma o hlavnú hrdinku. Nezaujíma sa o vyriešenie načrtnutej kriminálnej zápletky (dolapenie pedofilov). Tina neplánovane spoznáva svoj pôvod a minulosť, a teda svoju pravú identitu, a to vrátane identity sexuálnej a pohlavnej. Prežívame s ňou jej cestu sebaobjavovania, spoznávania a vyrovnávania sa samej so sebou.
Obdobne, ako sa pred dvoma rokmi podarilo Mundruczóvi v Mesiaci Jupitera triumfálne implementovať zvláštny sci-fi prvok do aktuálnej témy utečeneckej krízy, tu sme zasa svedkami, ako sú fantasy postavičky integrované do bežnej spoločnosti. Ústredná dvojica, ktorá sa do seba zamiluje, má priam noirový nádych – kým ona reprezentuje zákon, on ako jej osudový muž („homme fatal“) je stále tým záhadným a nečitateľným cudzincom, ktorý jej však otvoril nové obzory. Sú skutočne spriaznené duše, ktoré sa proste našli v cudzom svete, alebo stoja obaja na opačných stranách barikády?
Neskutočné sú výkony a masky oboch hlavných predstaviteľov, ktoré sú pre film úplne zásadné. Už len letmým pohľadom na fotky z Cannes zistíte, že sa jedná o pomerne pohľadných ľudí, čo do výšin katapultuje prácu maskérov. Vyzdvihnúť musíme hlavne introvertnú Tinu, ktorej výkon a make-up môže pripomenúť oscarovú Charlize Theron z Monštra. Pri takto bizarne poňatej látke sa zároveň prirodzene nedá vyhnúť niektorým vtipným momentom, otázkou však zostáva, či to bol Abbasiho zámer aj pri kontroverznej sexuálnej scéne, ktorá je bezo sporu pikantným vrcholom tohto festivalového titulu.
Hranica (zo švédskeho „gräns“) ako nositeľ významu tu funguje vo viacerých rovinách: ako colná hranica medzi dvoma krajinami, hranica medzi zákonom a zločinom, láskou a rozumom, hranica medzi ľuďmi a inými bytosťami, medzi civilnou skutočnosťou a rozprávkovou mytológiou... či dokonca sexuálnymi rolami. Zaujímavé je sledovať, keď film niektoré tieto hranice zvýrazňuje, iné stenčuje a inokedy zasa úplne stiera, čo podčiarkuje nepredvídateľnosť príbehu.
Snímka zasadzuje významnú hranicu aj medzi divákov, ktorých rozdeľuje minimálne do dvoch kľúčových skupín: tých, ktorí budú pohoršení a odvážnu vec označia za „nechutnosť“ a tých, ktorí ocenia fungujúcu podivnú originalitu a budú diskutovať. A tu rozhodne je o čom. A práve to je zmysel festivalových artových diel: posúvať hranice a vytvárať inšpiratívne podnety na plodnú diskusiu. Toto sa tu podarilo.
Text bol pôvodne publikovaný pre 25fps.
Gräns (Švédsko / Dánsko, 2018, 108 min)
Réžia: Ali Abbasi. Scenár: Ali Abbasi, Isabella Eklöf, John Ajvide Lindqvist. Hrajú: Eva Melander, Eero Milonoff, Viktor Åkerblom, Jörgen Thorsson, Andreas Kundler a ďalší.