ČAROVNÝ PARK

Na premiére filmu sa detské zraky rozšírili hneď pri logu Nickelodeon. Toto je snaha veľkého štúdia Paramount preraziť medzi súčasných velikánov ako Disney, Universal či Sony. Je náročné presadiť sa v súčasnej konkurencii, ale azda spojenie s Nickom môže vyniesť Paramount do áčkovej ligy. Určite má dostatočné finančné možnosti, čo je cítiť pri kvalite animácie, ktorá na veľkom plátne vynikne...

Samotný scenár vyvoláva očakávania a plní ich zhruba do dvoch tretín. Hlavná téma Čarovného parku bola v prvej ukážke skôr naznačená: je tu magické miesto a teraz je otázne, ako ho tvorcovia uchopili. Tým, že sa v prvých desiatich minútach staneme svedkami parádnej sekvencie a potom sa presunieme do detskej izby, rýchlo zistíme, že park je výsledkom fantázie dcéry s mamou. Rýchlo príde otázka, ako chcú s ním tvorcovia ďalej pracovať. A riešenie je, že po jednom pokuse preniesť park do reality (končí totiž katastrofou) sa rozhodne malá June vyrásť a čarovný park putuje do škatúľ.

Lenže po istom čase príde náročná chvíľa – June musí istý čas tráviť iba s otcom a pri jednom výlete do tábora objaví zhodou okolností niečo ako jej čarovný park. Akurát je zdanlivo nefunkčný, nevie nájsť ani svojich kamošov a je zrejmé, že práve jej príchod by mohol zvrátiť neľahkú situáciu.

Čarovný park núka dvojakú voľbu ako prísť k životu. Prvá, vymýšľa a tvorí ho detská fantázia. Druhá, skrátka sa niekde objaví v našom svete. Novinka miesi oba koncepty do jedného, pričom si nenápadne vypomáha aj nápadmi z mnohých iných animovaných filmov – a do istej miery je inšpirovaná aj dvojicou Ghibli filmov Cesta do fantázie a Môj sused Totoro. Tie paralely sú zrejmé: absencia mamy, brána do čarovného miesta z reálneho sveta atď. No japonské kúzlo nahradila americká predstavivosť.

Nič proti tejto forme fantázie, len scenár je zlepený z viacerých komponentov, ktoré sa snažia zvláštne zladiť. Na jednej strane musia byť veselé postavičky ako opica, krochkáč, medveď alebo dikobraz, ktoré majú rozličné charaktery, v krušných chvíľach si vyjadria náklonnosť či stvárajú bláznivé kúsky. Nie je ich veľa, každá je aj farebne i povahou odlišná, takže deti si k nim rýchlo nájdu cestu. Dospelí už menej, lebo nie sú príliš originálne, akurát je zaujímavé, že svinka znie ženským hlasom a opica je istým spôsobom ustráchaná a chýba jej odvaha (čo sa v deji vysvetlí).