|
PUNK JE HNED! |
PUNK JE HNED! |
Punk je hned! mal síce oficiálnu premiéru až v úvodný večer Febiofestu, médiá ho však už v predstihu pasovali za slovenský Trainspotting. A vlastne - prečo nie? Príbeh stupavského punkera Kwička, ktorého sledujeme na jeho osobnej “highway to hell”, surovou autenticitou prostredia pouličných feťákov pôsobí v pomeroch slovenskej kinematografie rovnako nevídane, ako v čase svojej premiéry na britskej scéne majsterštik Dannyho Boylea. Určite však nečakajte žiadnu vykrádačku - Punk je hned! je silno zakorenený v reálnom domácom prostredí, ale aj v domácej filmárskej škole.
Kwičko (Pavol Kovačovský) je tridsaťniečoročný punker zo Záhoria. Žije na absolútnom okraji spoločnosti a nezdá sa, že by sa mu odtiaľ chcelo preč. K životu toho, napokon, potrebuje celkom málo: nejaké to pivko, čiaru-dve pika či trochu trávy. A na tie si predsa vždy niekde nakradne. Horšie to už je so starostlivosťou o jeho bezradnú ženu a dvojročného syna. Necháva ich živoriť v rozpadajúcom sa podnájme, za ktorý neplatí, a tak sa im pani domáca každodenne vyhráža vyhadzovom. Čo na to Kwičko? Nič. Radšej žene ukradne aj posledné peniaze a beží ich prefetovať. Ako dlho dokáže odďaľovať kolosálne fiasko..?
Meno Juro Šlauka ste doteraz mohli vídať najmä v titulkoch k dokumentárnym filmom Mira Rema. Mladý scenárista však tentokrát prichádza s vlastným režisérskym debutom. Zúročuje v ňom svoje dokumentárne skúsenosti, ale cítiť tu aj “modus operandi” Mareka Leščáka, ktorý sa na projekte podieľal ako dramaturg a je aj akademickým školiteľom Juraja Šlauku. Film preplieta žánre dokumentu a drámy, až ich prakticky nejde od seba rozoznať. Pridáva k tomu však aj čosi rýdzo svoje - surovú živelnosť a autenticitu, ktorá v domácej kinematografii stále nie je vôbec bežná.
Film Punk je hned! mal pôvodne vraj byť klasickým dokumentom - a do určitej miery ním vlastne asi aj je. Hlavného protagonistu filmár osobne pozná od detstva, dostať sa mu celkom nenútene “pod kožu” tak zrejme nebol žiaden problém. Kwičko sa pohybuje v špecifickom prostredí, ktoré všetci aspoň okrajovo registrujeme, hoci ho radšej vytesňujeme a sme radi, keď sa nás netýka. Pouliční pijani, bezdomovci, desiví čudáci či feťáci z robotníckej triedy, ktorí svoju závislosť živia príležitostným zločinom a okrádaním sa navzájom. Biedu tohto sveta umocňujú kulisy záhoráckej periférie, kde nie je núdza o opustené domy, provizórne chatrče, čierne skládky odpadu a ďalšie “oku lahodiace” filmové lokácie. A navrch tá írečitá záhoráčtina, ktorá čpie z každej repliky. Z diváckeho pohľadu je tento mikrokozmos určite zaujímavý a Šlauka ho zachytil odvážne rýdzo a autenticky, neuhýbajúc kamerou ani vtedy, keď si aktéri filmu (podľa všetkého naozaj) rodzeľujú a pichajú drogy.
Na druhej strane, je to tiež prostredie, ktoré má svoje limity - témy, motivácie a možnosti jeho postáv sú dosť obmedzené a málokedy vybočia zo svojich stereotypných koľají. No a, povedzme si pravdu, šokovať či prekvapiť už dnes dokáže asi len málokoho. Ako dostať do tohto sveta fiktívnu dramatickú rovinu, ktorá by bola zaujímavá a zároveň dostatočne uveriteľná na to, aby nepošliapala autenticitu filmu?
|
|
Juraj Šlauka dej poňal celkom minimalisticky. Jednoduchá zápletka sa točí okolo odvážneho plánu, od ktorého si Kwičko veľa sľubuje (alebo veľa sľubuje aspoň svojim veriteľom), no ktorý ho v konečnom dôsledku len postrčí cez pomyselný okraj priepasti. Žiadny veľkolepý dejový oblúk. Zato celkom dobrý potenciál pre napätie a akciu, hoci aj so skratkovitými barličkami, ktoré chvíľami ohýbajú logiku podľa svojej potreby. Slušné grády filmu dodáva pôvodná hudba Dávida Kollára. Na očakávateľný surový punk má síce trošku priveľa akordov, ale pocitovú úroveň profesionality filmu nespochybniteľne ťahá dobrým smerom. Po vizuálnej stránke film pôsobí sviežo a dynamicky, s ohľadom na tému je low-budgetové poňatie techniky (nakrúcalo sa vraj na foťáky) úplne na mieste.
Veľkým plusom filmu je samotný Pavol “Kwičko” Kovačovský, ktorý svoju hereckú premiéru ustál až prekvapivo dobre. V slovenských filmoch sme sa za poslednú dekádu s nehercami stretávali pomerne často. Nie je teda žiadnym tajomstvom, že to s nimi pri dobrom vedení a správnej “konštelácii hviezd” neraz vypáli aj lepšie ako s pľacom plným profíkov. Kovačovský sa však kamere obzvlášť páči, má charizmu a 70-minútový film, v ktorom sa objavuje takmer v každom zábere, ťahá bez zaváhania až k celkom vtipnému finále.
|
|
Mimochodom, práve až pri záverečnej scéne sa mi podarilo naozaj stotožniť s titulom Punk je hned!. V prvej polovici filmu ma dokonca celkom slušne iritoval. Kwičko, hoci aj v mikine Sex Pistols a s čírom na hlave, sa totiž pomerne dlho prejavoval len ako hocijaký iný feťák, ktorý pre drogy okradne aj vlastné dieťa. Chce snáď film tvrdiť, že toto priamo vyplýva z nejakej punkovej filozofie? Pôsobí to ako trochu nešťastná škatuľka. No po neskorších dejových zvratoch, keď Kwičko konečne dostáva trochu hlbší priestor, tento pocit vyprcháva a film si k svojmu titulu predsa len nachádza cestu. Hádam by trochu odľahčenia a priblíženia sa k vnútorným pochodom hlavnej postavy mohlo nastať aj skôr.
Punk je hned! nevyniká žiadnym svetoborným posolstvom či myšlienkou. Je postavený výlučne na obskúrnej atraktivite svojho prostredia, ktoré má dokonale odpozorované a naštudované. Šlauka nehľadá príčiny ani riešenia javov, ktoré ukazuje, ale umožňuje divákovi ponoriť sa do nich tak hlboko, ako ich zrejme videl a zažil on sám. Možno to nie je veľa, ale rozhodne to nie je ani málo. Obzvlásť na debutujúceho slovenského filmára.
Punk je hned! (Slovensko / Česko, 2019, 70 min.)
Réžia: Juro Šlauka. Scenár: Juro Šlauka. Hrajú: Pavol Kovačovský, Juraj Gerža, Mário Fríbert, František Škorpík, Patrícia Schürrerová, Ľudmila Marošová, Marián Rác...
