PARAZIT

Juhokórejská kinematografia je známa svojou neskrotnou originalitou a všeobecne vysoko kvalitnými filmármi. Mnohé mená nám často nič nevravia, aj keď poznáme ich filmy. Jedným z nich je aj Joon-ho Bong, režisér filmov Pečať vraha, Okja alebo Snowpiercer. Na tohtoročný festival v Cannes priniesol svoju najnovšiu snímku Parazit...a skončilo to ocenením Zlatá Palma a nálepkou „najzábavnejší víťaz od Pulp Fiction“.

Chudobná vrstva spoločnosti, štvorčlenná rodina. Klasika – mama, otec, dcéra, syn. Okrem nedostatku wonov majú aj vysoký level prefíkanosti, ktorý sa im konečne podarí zužitkovať naplno. Infiltrujú sa do bohatej rodiny biznismana Parka, ktorý má všetko, vrátane pani domácej a vlastného šoféra. Nastáva intenzívny stret dvoch odlišných svetov, v ktorom nie je núdza ako o vtip, tak ani o drámu či napätie.

Úprimne, výpočet nedostatkov Bongovho opusu je na hranici nuly. Naopak, superlatívov je neúrekom. Parazit je unikátnym a chutným multižánrovým gulášom, ktorý je namixovaný s extrémnou precíznosťou a režisérsko-scenáristickým umom. Už po úvodnom zoznámení so štvoricou hlavných protagonistov nás má Bong na háčiku pomocou odľahčeného humoru a vtipných momentov. Rodina pochádza z chudobných pomerov, obracajú sa pri každej príležitosti a vrcholom ich dňa je spoločná večera za jemných tónov opilca močiaceho za oknom. Idylka.

Bong má však v rukáve veľa tromfov a prekvapení. Postupné infiltrovanie do bohatej rodiny z luxusnej štvrte je alarmujúcim poukázaním na nepomery v kórejskej spoločnosti a v podstate miznutie strednej vrstvy. Túto tému má režisér všeobecne v obľube a často postavy vo svojich filmoch stavia do zjavných protipólov. Dramatická rovina funguje v Parazitovi na výbornú a tvorca sa neštíti neustále využívať odľahčené žánrové a spoločenské vtipy na dosiahnutie diváckej pozornosti.

Postavy však nie sú len pohodené do bielo-čiernych polôh, ale postupne sa ich charaktery vyvíjajú a výrazne ovplyvňujú. Film prakticky nemá hluché miesta a háčik funguje od začiatku až do konca, bez ohľadu na striedanie žánrov či výrazné dejové zvraty. Filmová dramaturgia Parazita je ukážkovou prácou s potenciálom príbehu, nakoľko 132 minút utečie ako voda po výdatnom lejaku.

Nádherné je aj vizuálne vyobrazenie, či sa nachádzame v jednoduchých podmienkach nižšej vrstvy, krivolakých uličkách alebo nádherne presvietených priestoroch boháčovho domu. Spomínaný spoločenský kontrast podporuje režisér aj optickými symbolmi (daždivá scéna so schodmi), čo umocňuje celkový presah a verejnú kritiku. A nájdu sa aj oku lahodiace zábery, ktoré divákom dlho zostanú v pamäti.

Herecké kastingy v ázijských filmoch zvyknú bývať pre Európanov jazykovým orieškom. Podobne ako pri režiséroch ich často nepoznáme, ale to absolútne nevadí. Svojich úloh sa herci zhostili s absolútnym nasadením a nemáme im prečo neveriť chudobnú mizériu, prefíkané zlepšováky alebo naopak aj snobské správanie. A tentokrát k tomu režisérovi netreba ani zvučné herecké esá, ako to skúšal už v minulosti.

Viac ozaj netreba. Vysoké hodnotenie Parazita svedči o tom, že sa ku nám do kina dostáva ozaj výnimočný film, dozaista jeden z najlepších tohto roku. Okrem výrazného diváckeho prístupu v sebe nesie aj silný artový odkaz a stáva sa ohromne jedinečným. Ak však poznáte bližšie tvorbu ázijských tvorcov, najmä tých juhokórejských, tak dopredu viete, že sa máte na čo tešiť. Ostatným vrelo odporúčam začať objavovanie iných kútov kinematografie práve týmto titulom. A nezostať len pri ňom.

Gisaengchung (Južná Kórea, 2019, 132 min.)
Réžia: Joon Ho Bong. Scenár: Joon Ho Bong, Jin Won Han. Hrajú: Kang-ho Song, Sun-kyun Lee, Yeo-jeong Jo, Woo-sik Choi, Hye-jin Jang, So-dam Park ...