VOLAJ MAME!

Niki má tridsaťpäť. Nerieši kariéru, nezakladá rodinu, nehonobí majetky, ba dokonca nestojí ani o vážnu známosť. Nezáživnú prácu telocvikárky si spríjemňuje sexom so ženatým kolegom, po večeroch strieda náhodné známosti cez Tinder a víkendy zabíja na rozpačitých návštevách u matky, s ktorou si absolútne nerozumie. Skrátka, typická dospelá-nedospelá dnešných čias. Ako to však už chodí, aj toho najväčšieho “salámistu” raz konfrontuje tvrdá realita veľkých životných zmien, pred ktorými sa už niet kam schovať.

Švédsky film Volaj mame! režisérky Lisy Aschan takýto zlom v živote svojej hlavnej hrdinky zasadil do svojského komediálneho šatu, vďaka ktorému si divák nikdy nie je istý, čo brať vážne a nad čím sa pousmiať. Aj napriek odľahčenému tónu a absurdnému humoru však film drobnokresbu reality medziľudských vzťahov vystihuje až bolestivo presne.

Volaj mame! je tretí celovečerný počin režisérky a scenáristky Lisy Aschan, ktorú môžete poznať aj vďaka športovej dráme Ako opice (2011) či svojskému hororu Deportácia (2015). Ak ste niektorý z jej predchádzajúcich filmov videli, určite ste si z neho odniesli aspoň poznanie, že ide o jednu z najpozoruhodnejších škandinávskych filmárok dneška - a to rozhodne nie je málo. O čom jej najnovší film, ktorý sa do slovenských kín dostal v rámci prehliadky Scandi, vlastne hovorí?

Na prvý pohľad ide o ľahkú sociálnu komédiu, ktorá sa krúti okolo excentrickej hlavnej hrdinky - tridsiatničky Niki (Sanna Sundqvist) s imidžom rockovej hviezdy 70. rokov a chronicky neusporiadaným životom. Niki má výstredný kožuch, večne strapaté vlasy, neposlušný elektrobicykel a najlepšiu kamarátku lesbu, ktorá má práve tesne pred svadbou. Hoci jej neustále zvoní telefón a jej spoločenský život fičí na plné obrátky, vo výnimočných chvíľach ticha a samoty na Niki začína doliehať akýsi pocit prázdnoty. Rozhýbať sa však sama už nestihne. Predbehne ju “vyššia moc”, ktorá ju nakopne hneď na dvoch frontoch – Niki sa dozvedá, že jej odťažitá matka trpí nevyliečiteľnou chorobou a zároveň zisťuje, že je ona sama tehotná...

Volaj mame! je svojskou kolážou na prvý pohľad nezlučiteľných prvkov bláznivej komédie a tragickej drámy. V jednom okamihu sa dívame na to, ako Niki kamarátka depiluje zadok, v ďalšom nás dojímajú k slzám jej absurdné nedorozumenia s umierajúcou matkou. No, čuduj sa svete, film vlastne hovorí veľmi konzistentným a vyváženým jazykom aj vo svojich najextrémnejších polohách, takže to celé divácky predsa len dáva zmysel. A svojím spôsobom je to vlastne aj celkom priliehavá karikatúra na skutočný život - stačí si, napríklad, predstaviť, že by sa tie najkomickejšie hyperboly zo scenára v skutočnosti odohrávali len v Nikinej hlave.

Najväčším plusom snímky je v zásade to, že aj napriek svojej žánrovej odľahčenosti nepodceňuje hĺbku a plastickosť svojich postáv. Na dôsledne vykreslených nuansách protichodných aj dopĺňajúcich sa čŕt hlavnej hrdinky v podstate celý dej stojí aj padá - je sebecká a zároveň obetavá, výbušná aj plachá, nezrelá, no pritom schopná bez pretvárky čeliť aj takým situáciám, ako je pozícia milenky ženatého muža. Do deja, navyše, v tom najmenej vhodnom okamihu vstupuje aj “pravá láska”, keď sa na obzore objavuje Nikin bývalý frajer Alex (Alexander Karim). No tým najdôležitejším je napokon Nikin neľahký vzťah s matkou (Nina Gunke) – na nápravu nevyslovených krívd im odrazu ostáva žalostne málo času. Hoci sa z filmu nedozvedáme nič o príčinách ich nezhôd, je pomerne jasné, že práve odtiaľto pramení veľká časť Nikiných citových trampôt. Na to, ako úzkoprofilovo na prvý pohľad film pôsobí, dokázala doň režisérka vlastne dostať veľmi veľa.

Film Volaj mame!, na druhej strane, určite nesadne každému. Jeho postavy sú výsostne generačné a ťažko očakávať, že by sa do ich situačných drám (zvonku často celkom absurdných problémov s jednoduchým riešením) dokázali vžiť napríklad predstavitelia generácie Nikinej matky. Časť divákov zase určite vyhodnotí ako “trapas” neustále vyžívanie sa filmu v naturalistických detailoch každodenného života (od nežiadúceho ochlpenia až po úskalia menštruácie či domáceho umelého oplodnenia). Tie síce hrdinov a hrdinky filmu zbavujú (falošného) “hollywoodskeho” sexepílu, zároveň sú však aj celkom efektnou skratkou k autenticite a uveriteľnosti postáv.

Volaj mame! je, skrátka, film, ktorý klame telom a v konečnom dôsledku sa tak môže stať až prekvapivo výživným kino zážitkom. Najmä vtedy, ak sa dokážete vžiť aspoň do niektorej z dilem či úskalí života jeho hlavnej hrdinky.

Ring mamma! (Švédsko, 2019, 100 min.)
Réžia: Lisa Aschan. Scenár: Lisa Aschan. Hrajú: Sanna Sundqvist, Nina Gunke, Alexander Karim, Jonatan Rodriguez, Evin Ahmad, Eric Ericson, Julia Corti Kopp, Cecilia Forss, Björn Gustafsson