THE PLATFORM

Štvorcová miestnosť, dve osoby. Na každú vychádza posteľ, spoločný záchod a umývadlo. Stredom stropu zostupuje v pravidelných intervaloch plošina plná jedla všetkého druhu. Kvalitu a kvantitu dobrôt však určuje číslo poschodia, na ktorom sa miestnosť nachádza. Napríklad na „trojke“ ide doslova o obžerstvo, ale na oveľa nižších poschodiach, kam sa plošina zvyčajne dostane prázdna, platia iné pravidlá.

K  stručnému obsahu to stačí. Na španielsky sci-fi thriller The Platform je totiž najlepšie pozerať bez webovej predprípravy a nechať si tak bohatý priestor na dej opradený tajomstvom. Aj životnosť tejto recenzie, by sa tým pádom mohla zastaviť na druhom odstavci. Hodnotenie 8/10 už vidíte, takže zavrieť prehliadač, naštartovať Netflix (klasika dnešných dní) a poďme servírovať pozoruhodný zážitok. Ak si však nedáte poradiť, pokojne čítajte ďalej.

Základným konceptom The Platform je minimalizmus. Za málo peňazí pomerne dosť muziky, respektíve z výkalu upletený bič. Na začiatku spoznávame len dve osoby zahalené kabátom mystéria. V hlave sa vynára viacero neznámych. Ide o skutočnú väznicu alebo ich tam niekto drží proti vôli? Je to trest, či test? Zvrátená prítomnosť alebo dekadentná dystopia?

Scenáristi sa s otázkami poctivo hrajú už od úvodu. Decentne kryjú tromfy a v hutných dialógoch len postupne dávkujú informácie. Najprv niečo o postavách, neskôr o fungovaní tohto vertikálneho samosprávneho centra a správaní jeho obyvateľov v rôznych časových fázach pobytu. Potom príde zvrat...a za ním ďalší.

Režisér Gaztelu-Urrutia rozohráva na veľmi úspornom priestore fantazijné rošošo, skrz ktoré triafa do čierneho v rámci kritiky spoločnosti a obnaženej človečiny. Sme nenažraní, arogantní a sebeckí. Áno, je to určite pritiahnuté za vlasy, no v zásade reflektuje ľudskú bezohľadnosť a konzumný spôsob života. Nejde však len o aktuálneho ducha doby. Podobné hodovanie tých pri koryte je v ľudskej genetike už pekných pár stáročí. Takáto doslovná hra na nepriepustnú ľudskú stonožku má na druhej strane aj svoje limity.

Podobenstvo o našej pravej náture v hraničnej situácii je z filmu zjavné už v prvej polovici. Po extrémne zaujímavom vtiahnutí do deja, ktoré na seba berie najmä postava starého matadora Trimagasiho, sa začne zbierať slušná kôpka zvratov. No v poslednej tretine príbehu dochádza šťava a z výborného štartu prechádza do slabšieho poklusu smerom k záverečným titulkom.

Vizuálne orgie nie sú, priestor je obmedzený. Aj tak cítiť tempo šialenej klaustrofobickej atmosféry, pri ktorej sa divák nenudí. Ponurú mizanscénu vypĺňajú exkrementy, krv a plytvanie jedlom na rôzne spôsoby. Miestami ide o riadne uletené psycho s náznakmi hororu, ale prvoplánové bubu sa našťastie nekoná. Treba vyzdvihnúť aj priam biblickú scénu s putovaním jedálenskej plošiny.

Ako celok je The Platform vydarený obsahový experiment, ktorý prezentuje silnú myšlienku kastového systému, kritiky konzumu a zapája do kolobehu protichodné témy solidarity, obrody a chamtivosti. Fancy scenáristické menu v závere dopláca na slabé dochucovadlá, čo mu uberá pár michelinských hviezd.

Ak by sa tvorcovia nehrnuli do celovečerného formátu, tak film vypáli geniálne. Takto berie skvelej snímke trochu vietor z plachiet finálny pseudo-filozofický rámec a samoúčelná symbolika. Ako kombinácia Snowpiercera a Kocky zostal hlavne úžasný koncept servisu na spodku humanity, kde aj viera v Boha prebieha podľa aktuálnych okolností. Za cenu obedového menu však veľmi solídna porcia animálnej filmárčiny priamo vo vašej obývačke.

El hoyo (Španielsko, 2019, 94 min.)
Réžia: Galder Gaztelu-Urrutia. Scenár: David Desola, Pedro Rivero. Hrajú: Ivan Massagué, Zorion Eguileor, Antonia San Juan ...