SLUŽOBNÍCI

Umelecký riaditeľ Berlinale Carlo Chatrian si dal veľmi záležať na uvedení slovenského koprodukčného filmu Služobníci. Odetý v kňazskej sutane privítal tvorcov a protagonistov snímky, ktorá spĺňa kritériá festivalovej sekcie Encounters. To znamená, že musí byť podľa jeho slov jedinečná, slobodná a nasleduje svoju víziu, príbeh, štýl či vnútorný hlas.

A presne takí Služobníci sú. Mnohí filmoví odborníci ju považujú za jeden z najväčších festivalových zážitkov. Napriek skromnej stopáži dokázala zhypnotizovať početné publikum i odbornú verejnosť. Film Ivana Ostrochovského (Koza, Zamatoví teroristi)  má totiž všetky predpoklady na to, aby sa zaradil medzi najvýraznejšie domáce, ale aj svetové umelecké tituly roka. Do bodky tu platí, že tvorcovia sledovali svoju víziu podať svedectvo ťažkých neslobodných čias, ale zato slobodne a navyše štýlovo.

V príbehu mladých seminaristov, kde jedni počúvajú vnútorný hlas a druhí hlas štátnej moci, dominuje najmä motív dvojakej ľudskej existencie. Odvaha verzus strach, dešpekt verzus servilnosť, zbabelosť verzus statočnosť najviac vystihujú pocity mladých študentov bohosloveckej fakulty čeliacich nástrahám tvrdých normalizačných čias. V dobe, keď cirkevná vrchnosť bola vystavovaná tvrdým reštriktívnym nástrojom svetskej moci, sa aj tu formoval odboj. Jeho odhalenie však prinášalo nemilosrdné následky.

Seminaristi Michal a Juraj sa spoločne začlenia do skupiny študentov, no čoskoro sa začnú vzďaľovať, až ich okolnosti celkom rozdelia. Ani v čiernobielom svete kláštora nič nie je čiernobiele a scenár na to výstižne reaguje veľavravnými náznakmi a kamera zas vizuálnou hrou s diváckymi postrehmi. Hrdinovia sa ocitnú na opačných koncoch, no na súdenie nedávajú tvorcovia priestor. A správnu odpoveď na otázku – stať sa radšej nekonformným hrdinom brániacim vieru a morálku, no ohrozujúcim svoj život ako aj život blízkych, alebo radšej ohnúť chrbát, zachrániť seba a ostatných a spreneveriť sa morálnym hodnotám – len s ťažkosťou nájsť.

Rozpor medzi svedomím a službou režimu však často viedol aj k radikálnym riešeniam, čo snímka premyslene demonštruje na osobnosti mladého študenta. Na príklade rôznych postavách filmu tvorcovia výborne reflektujú rozdielne typy charakterov v dobrom či v zlom, čeliacim úskaliam doby. O to zaujímavejšie pôsobí prostredie bohosloveckej fakulty, ktoré malo byť aj v týchto časoch miestom kontemplácie. Komunistická hniloba však napadla i „nepoškvrnené“ prostredie a odhalila pokrivené charaktery aj tu.

Hoci má snímka komorný charakter a je tichá a mlčanlivá, odkazy sú veľmi hlučné a apelujúce. Nie je postavená na dialógoch, obraz zväčša všetko povie. Vo forme do seba všetko výborne zapadá, a vďaka nej vyniká aj obsah. Práve obraz má veľkú silu ako aj estetickú hodnotu. Každý jeden záber je precízne vystavaný a kompozične vyšperkovaný napriek tomu, že svet seminára je na prvý pohľad veľmi jednoduchý. Tvorcovia budujú kafkovsky skľučujúcu atmosféru nielen obrazom, ale aj hudbou a zvukmi a umocňujú tak mrazivý výraz celej snímky.

Asketizmus a minimalizmus kráčajú ruka v ruke s kompozičnou čistotou snímky a zároveň sú v absolútnom súlade s príbehom. Uhrančivá forma robí Služobníkom veľkú službu. Najväčšiu zásluhu má na tom dômyselná a efektná práca kamery, ktorá vytvára z každého záberu kumšt a podčiarkuje vysokú výtvarnú hodnotu filmu. Štylizácia kladie dôraz na neprirodzenosť manipulatívneho a paranoidného obdobia a tým sa veľmi sofistikovane prihovára divákovi.

Domáca kinematografia je vďaka dráme Služobníci obohatená o unikátny a výnimočne nakrútený majsterštuk. Réžia Ivana Ostrovského a kamera Juraja Chlpíka sú hlavnými nástrojmi tejto výraznej filmovej reflexie enigmatických čias našej histórie. Svojou témou a spracovaním zaplnil dieru v domácej kinematografii a ponúkol pohľad, aký tu ešte nebol.

Služobníci (Slovensko / Rumunsko / Česko / Írsko, 2020, 80 min.)
Réžia: Ivan Ostrochovský. Scenár: Rebecca Lenkiewicz, Marek Leščák, Ivan Ostrochovský. Kamera: Juraj Chlpík. Zvuk: Tobiáš Potočný. Strih: Jan Daňhel, Martin Malo, Maroš Šlapeta. Kostýmy: Katarína Hollá. Masky: Lukáš Král. Hudba: Miroslav Tóth, Cristian Lolea. Hrajú: Samuel Skyva, Samuel Polakovič, Vlad Ivanov, Vladimír Strnisko, Milan Mikulčík, Tomáš Turek, Vladimír Zboroň, Martin Šulík, Vladimír Obšil, Zvonko Lakčević