TAKMER DOKONALÉ TAJOMSTVÁ |
TAKMER DOKONALÉ TAJOMSTVÁ |
Mobil. S čiernou skrinkou našich životov má určite každý spojené nejaké tie nepríjemnosti. Neoddeliteľná súčasť každodennej komunikácie často rúca pedantne budované priateľstvá a krehké medzipartnerské vzťahy. Chladnému aparátu vďačne podkuruje ľahkomyselná bokovková komunikácia.
Atraktívna téma elektronicky vyzradenej nevery rezonuje hlavne krajinami naprieč Európy, no nezaostávajú napríklad ani také Turecko či Južná Kórea. Hlavné slovo majú Úplní cudzinci (2016) v originálnej verzii večierkového príbehu od talianskeho scenáristu a režiséra Paola Genovesea. Ide o výborný nápad rozohrať neľútostnú hru na pravdu. Niekoľko dvojíc sa stretne na spoločnej večeri a odsúhlasia si hlasitý odposluch telefonických hovorov, verejné čítanie esemesiek a prezeranie obdržaných fotiek.
Mrazivej delikátnosti Úplných cudzincov podľahlo od roku 2016 hneď niekoľko filmových kópií. Každá zasadená do inej zemepisnej polohy, no v spoločnom duchu kamarátskeho posedenia pri zatmení Mesiaca. Najnovšie sa čaru nutkavého pocitu prehrabávať sa v mobile toho druhého upísal autor slávne „vyfakovaných učiteľov“ – nemecký scenárista a režisér Bora Dagdekin.
Svoju verziu, ako inak, podriadil šteklivému brnkaniu na nervy v otravne nenútenej atmosfére veľkorysého stolovania, popíjania a neškodnej uštipačnej konverzácie. Kamera krúži vôkol stola a my si pochutnávame na špecialitkách šéfa kuchyne a predraženom biovíne. Plynulo sa utápame v bezduchom prepychu slovných iritácií a dôležitosti hodnotového rebríčka stredne zazobanej vrstvy spoločnosti, ktorej patrí svet.
Pestré osadenstvo poskytuje načrieť do naoko vyrovnaných duší profesne rôzne orientovaných ľudí, niektorých s potomstvom, iných bez. Navzájom si zo seba uťahujú, aby vyniklo ich šviháctvo, neotrasiteľná sebaistota a spoločenská neodolateľnosť. Občas sa páriky po sebe dychtivo liepajú, čím deklarujú kombináciu citu a koreniacej vášne, no skôr sociálnu pečiatku vlastnej atraktivity.
Divákovi sa rozprestierajú všetky „takmer dokonalé“ partnerstvá na pozadí hravého večierka. Režisér ho vedie komediálnym údolím, kde občas aktérom naaranžuje osídla, aby sa humorne uvedomili, že veď vlastne, aha, čo som všetko postváral, no srdečne pred najbližšími priateľmi zahládza prezradené stopy ostošesť. Máme tu taký Melrose Place mimo Ameriku, aby náhle vzplanutia a vzájomné ujmy na duši nadobudli vážnosť. Kde-tu sa niekto „presúložil“ mimo revír, no stále potrebuje vtipkovať o podobných situáciách tých ostatných.
Sporadicky sa v tomto situačnom obnažovaní charakterov predovšetkým sexuálneho obsahu objavuje stmeľujúci prvok Mesiaca, no aj spoločné selfie s ním ako ukážka príjemného večera s priateľmi tvrdo búra nastolenú atmosféru. Na stole totiž všetko neustále zvoní a pípa a s každým hovorom, s každou správou dochádza k leptaniu obrazu niektorého z účastníkov.
Automaticky sa komediálna rovina preklápa do dramatizujúcej obhajoby príjemcu správy či hovoru. Zvonivý smiech už pôsobí silene a na scénu prichádza plač, sumarizácia vlastného života aj hľadanie spôsobov, ako zdôvodniť svoje pohnútky.
Aktuálna nemecká podoba Takmer dokonalé tajomstvá pobáda publikum k ľahkej lakonickej percepcii, ktorá jednoznačne netne do živého, len sa „priživuje“ na kvalitnej téme. Oproti talianskym Úplným cudzincom - hrdinom „tajomstiev“ pocit viny len pláva po ich pokryteckom povrchu, pretože autor permanentne tlačí svoj film do polohy šteklivého humoru. Taliani vo svojich „cudzincoch“ krásne svoje tajomstvá prevarili z nevábneho polotovaru do podivne rozvoniavajúceho pachu reality, kde sa topiaci dychtivo chytajú slamiek, aby si zachovali hrdosť.
Talianske herecké predvedenie určite lepšie pristane téme partnerských rozbrojov, kde je dôležitý predovšetkým záver, ako postavy naložia so svojimi odkrytými kartami... Nejde totiž tak ľahko prehodiť výhybku a odchádzať od priateľov s nezmenenými sympatiami. Takmer dokonalé tajomstvá sa ale len rozjašene rozbiehajú v ústrety ďalším pochybným radovánkam, ktorými vlastne podtínajú nohy primárnej téme filmu.
Das perfekte Geheimnis (Nemecko, 2019, 111 min.)
Réžia: Bora Dagtekin. Scenár: Bora Dagtekin, Paolo Genovese. Hrajú: Elyas M'Barek, Florian David Fitz, Jella Haase, Karoline Herfurth, Frederick Lau, Wotan Wilke Möhring, Jessica Schwarz ...