MEKY

Miroslav Žbirka patrí medzi tunajších priekopníkov populárnej hudby. Z hudobníkov, ktorí sa v ére socializmu vyznačovali vlastnou tvorbou je zrejme najvýraznejší a jeho jemne britský prízvuk a všeobecná fascinácia generáciou Beatles patrí medzi nezameniteľné súčasti osobnosti. Minulý rok oslavoval 40.rokov na scéne a v dnešných dňoch sa do kín dostáva dokumentárny film s príznačným názvom Meky, ktorý mapuje časti jeho kariérneho a osobného života – od počiatku až po ostatný koncertný vrchol.

Český dokumentarista Šimon Šafránek sa blysol v roku 2018 filmom King Skate a v podobne dynamickom duchu predostiera aj medailónik o Žbirkovi. Kadencia archívnych záberov je častokrát šialená a miestami sa ani nedá držať s filmom tempo. Naopak súčasný filmový materiál je umiernenejší a zameriava sa výhradne na hodnotenie jednotlivých etáp spevákovho života. Ako doplnkové významné osobnosti figurujú Kamil Peteraj, Laco Lučenič či Janko Lehotský.

Divák sa tak dozvedá zopár zákulisných informácií o kapele Modus či Limit. Osobná spoveď je prekladaná jeho vlastným pohľadom na socializmus, spoločenský život alebo hudobné zázemie v našej krajine. Scény, kedy rozpráva o zážitkoch s príslušníkmi VB, cestovateľských doložkách alebo schvaľovaní textov na ministerstve sú pre dokument obohatením.

Nechýbajú ani veľmi silné momenty, skrz ktoré Žbirka odhaľuje citlivé stránky – úmrtie brata, autohavária Mariky Gombitovej alebo krájateľné napätie pri spovedaní Laca Lučeniča. No podstatné informácie vyskakujú na diváka akosi z rýchlika a obsahovo sa dokumentu do hĺbky veľmi nechce. Niektoré témy by si pýtali precíznejšie rozpitvanie (rodina, Gombitová), iné etapy sú zase celkom silno odignorované. Aj nasadenie do kín sa zatiaľ nejaví prelomovo, väčší záber na divákov by film pravdepodobne dosiahol na televíznej obrazovke.

Pocit z filmu je však veľmi pozitívny. Dopomáhajú k tomu aj viaceré známe skladby a videoklipy, či už znejú v archívnej podobe, súčasnej koncertnej forme alebo sú doplnkami medzi jednotlivými scénami. Dokonca aj menej známe či zabudnuté songy zvýrazňujú emočný charakter filmu (Ticho, Mesto spí).

Žbirku je cítiť z každého záberu, jeho esprit a sympatické vystupovanie sa najviac podpisujú na výpovednej hodnote. Ide o záber na kompletné portfólio jeho života a tvorcovia odviedli hlavne v práci s archívnym materiálom kus práce. To, že je forma podriadená obsahu možno vidieť aj v scénach, kde sa síce mierne stráca uhladený vizuál, ale dôležitejšie sa javí čo Žbirka v daný moment hovorí alebo robí.

Meky je úctivým medailónikom hudobníkovi, ktorý sa podieľal na mnohých dodnes populárnych piesňach. Predstavuje Žbirku v žiarivom svetle ako človeka, idúceho si za svojim snom navzdory prekážkam. Jeho životná cesta a úspech sú lemované zápalom pre vec a ako sám hovorí, nevedel by si predstaviť robiť niečo iné.

Dokumentárny film nie je určený výhradne pre fanúšikovskú základňu alebo generáciu, ktorá zažila socializmus na vlastnej koži. Ak však nemáte k jeho tvorbe a osobe až tak blízko, tak si skromnejšia minutáž bude vyžadovať dohľadanie niektorých súvislostí. V tomto bode by sa dokumentu zišlo pár minút navyše na hlbšie dokreslenie načrtnutých tém, aj keď sa 80 minút môže na prvý pohľad zdať dostačujúcich.

Meky (ČR/SR, 2020, 80 min.)
Réžia: Šimon Šafránek. Scenár: Jan Veral, Šimon Šafránek