ĎALEKO OD REYKJAVÍKU

Island bol kedysi pre Európana, tobôž pre Slováka - exotikou. Krásna príroda, efektívne poľnohospodárstvo, drahé potraviny, vysoké platy, nízka kriminalita. Nemá profesionálnu armádu, na post premiérky si jeho občania zvolili lesbickú ženu a za primátora hlavného mesta komika, odhodlaného nevstúpiť do koalície s nikým, kto nevidel "The Wire". Zdá sa, že krajina je samostatnou jednotkou v rámci Európy a netrápia ju problémy, s ktorými sa napríklad štáty strednej a východnej Európy stretávajú na dennej, možno týždennej báze. O Islande sa zvykne hovoriť ako o utopickej krajine, je však logické, že všetko nemôže byť tak ružové, ako si to vieme podľa dostupných informácii predstaviť.

Celkom lichotivý koncept, ktorý však väčšina o štáte pravdepodobne ešte stále má, by nám rád vyvrátil aj režisér a scenárista Grímur Hákonarson svojím zatiaľ posledným titulom Héraðið/ Ďaleko od Reykjavíku. Ten zjavne nesúhlasí s povedomím sveta o dokonalosti Islandu, a volí si príbeh s výrazným sociálnym podtónom. Zlo však sadí do radov velenia, v podstate do rúk vlády. Akékoľvek chyby spravené „malým“ človekom sú len dôsledok zúfalstva a nátlaku, uvaleného naň zo strany vlády.

Hákonarson patrí medzi najznámejších islandských tvorcov. Pred piatimi rokmi natočil film "Hrútar"/Barani, ktorý dokázal na Festivale v Cannes získať cenu Un Certain Regard. Aj v tejto snímke sa zaoberal témou chybnej komunikácie – bratia obývajúci jeden statok spolu už dlhé roky nehovoria. V Ďaleko od Reykjavíku sa zas nehovorí o neprávostiach. Domáci totiž vedia, že za snahu o komunikáciu sťažností ich s istotou stihne trest. Jediný, kto sa nebojí ozvať je hlavná postava, statkárka Ingibjörg.

Hrdinka sa vymaňuje z družstva, z akejsi komunity, lebo neverí, že všetko čo skupine dáva, sa jej, ako jednotlivcovi, vracia. Deti má ďaleko v Reykjavíku a na farme drie od rána do večera, aby zvládala splácať dlhy, ktoré pri hospodárení vznikli. Až keď sa však neprávosť dotkne priamo jej, uvedomí si, že v boji nemá čo stratiť a púšťa sa do dlhého, a po dlhú dobu osamelého zápasu o vlastné statky. Družstvo je však tak zomknuté, že bude len ťažké jednoducho odísť, alebo sa o to čo i len pokúsiť.

Ingibjörg divákovi svojou vizážou a sčasti aj svojím bojom zákonite pripomenie Frances McDormandovú v "Troch billboardoch kúsok za Ebbingom". Zbytočne by sme filmy porovnávali, avšak bolo by zaujímavé vedieť, či bol ten islandský inšpirovaný svojím úspešnejším kolegom, alebo sú podobnosti v oboch snímkach čisto náhodné. V prípade druhej možnosti je potom nesmierna škoda časovej blízkosti, keďže sa porovnávaniu jednoducho nevyhnú.

Povedala by som, že v tomto prípade je hlavným problémom scenár. Ten je miestami zbytočne patetický, využíva postavy, ktoré sú buď dobré alebo zlé. Aj snahe hlavnej hrdinky jednoducho musíme veriť a neostáva nám nič iné, ako jej fandiť, keďže „zlodusi“ majú asi tak o dve tretiny menej minutáže, ako má hlavná hrdinka a jej partaj. Ak sa chceme zamerať na boj, mali by sme poznať aj obe strany, čo v tomto prípade nie je možné.

Prirodzene hrá v príbehu samostatnú úlohu islandská príroda, miestami pripomínajúca sci-fi krajinu naprojektovanú v rozľahlom ateliéri. Široké planiny, polia a strmé masívne kopce vytvárajúce údolia bez úsilia vytvoria filmu chladnú, izolovanú a šedú atmosféru. O to je zúfalstvo výraznejšie, boj náročnejší a odhodlanie významnejšie. Krajinu totiž človek neporazí, hocako sa snaží. Tá mu odolá a aj ho prežije.

Pozitívom je teda vizuálna stránka, tvorcovia dokázali nájsť tú správnu lokalitu. Prevažne statické zábery potom len sledujú akciu, niekedy nám však vo vypätých rozhovoroch alebo okamihoch ponúknu detaily, párkrát dokonca so zaujímavým využitím prírodného svetla. Len kde tam počuť hudbu, melodické linky sú v istých scénach príliš naoko (kopírujú pátos scenára), inokedy však akoby len suplovali vietor, podporovali emócie postáv a predpovedali nadchádzajúce zmeny.

Celkovo je Ďaleko od Reykjavíku akýmsi ustráchaným pokusom o vybičovanú sociálnu drámu s okorenením pomsty a smútku. Herectvo hlavnej predstaviteľky Arndís Hrönn Egilsdóttir je dostatočne uveriteľné, technicky je film zvládnutý, využíva zemité farby, ktoré už vizuálne vypovedajú o atmosfére osamelého kúsku obývanej samoty. Chýba odvaha alebo sebavedomie, čo posiela titul do monotónnej nálady s len niekedy vykúkajúcimi okamihmi vzrušenia.

Héraðið (Island / Dánsko / Nemecko / Francúzsko, 2019, 92 min.)
Réžia: Grímur Hákonarson. Scenár: Grímur Hákonarson. Hrajú: Arndís Hrönn Egilsdóttir, Sveinn Ólafur Gunnarsson, Þorsteinn Bachmann ...