RODINA NA BATERKY

Z produkcie Phila Lorda a Christophera Millera prichádza nový bláznivý animák, ktorý malo mať pôvodne v kinách Sony a dnes ho prezentuje Netflix. Verím, že pri prechode na odlišného distribútora sa nič nezmenilo na obsahu – a je škoda, že ho na veľkom plátne neuvidíme, lebo je to drzý, miestami šialený kúsok s frenetickým tempom, nespútaným obsahom a tonami narážok, ktoré možno ani na TV nevyznejú. Na druhej strane, toto je áčkový animák ako remeň – pomerne originálny, s myšlienkou, akurát animátori sa utrhli z reťaze a miestami nestačíte sledovať kvantá prvkov či malých ikoniek.

Mitchellovci sú štyria. Tatko sa snaží zabezpečiť strechu nad hlavou všetkým, miluje prírodu, trochu sa vzdialil od technických vymožeností a nerád sleduje večere pri modrom svetle mobilov. Mamka maká na každom fronte, aby bol otec i deti spokojné. Syn Aaron je úplný blázon do dinosaurov a dá vám hodinovú prednášku na posed, najväčšou kamoškou mu ostáva sestra Katie. Tá strávila mladosť točením amatérskych filmov a teraz sa chce chytiť veľkej šance a vypadnúť z domu – ísť na filmársku školu do Los Angeles a užiť si skôr kamošov ako otravnú rodinu. Tatko dostane bláznivý nápad, že jej stornuje letenku a celá família si užije ešte jeden poriadny road trip.

Paralelne istý vedátor chce povýšiť možnosti osobného asistenta na skutočného pomocníka a robota. Umelá inteligencia PAL sa vzbúri a štve všetkých robotov proti ľudstvu ako pomstu za zaobchádzanie s ňou. Jedine Mitchellovci sa im môžu postaviť a nájsť parádnu stratégiu ako zvrátiť situáciu.

Rodina na baterky mieša veľa tém do jedného celku a niektorým divákom sa môže zdať až rozpoltená. Na jednej strane riešime vzťah odcudzenej dcéry v rodine a tínendžérsku rebéliu proti rodičom. Na druhej sa tu derú spoločenské témy závislosti na technológiách a strata reálneho kontaktu – že ľudia sú schopní pre silnejšiu Wi-Fi vstúpiť aj do jasnej pasce. Prehnaná konektivita bola výborne využitá aj pri alternatívnom názve filmu Connected (Pripojení). Pretože ústredný konflikt v pôvodnom titulku Mitchellovci vs. Mašiny už odkazuje na tretiu líniu, ktorou je poriadna akcia old-school rodinky na starej rachotine proti moderným robotom, ktorý na počkanie unášajú tucty ľudí či tasia zbrane.

Mitchellovci sú pestrý mix a všetky tri línie sa im darí adresovať nadpriemerne, i keď ani jedna nie je objavná. Vo svojej štedrej stopáži (cca 100 minút bez titulkov) chce miešať všetky, čo má za následok náladový mix – v jednej minúte pozeráme amatérske videá s nádychom grotesky, v druhej sa odohrá citlivá rodinná scéna pri večeri a o pár ďalších sa páli z kanónov alebo lietajú roboti na oblohe.

Čím sme ďalej, tým je akcia výraznejšia, autorom sa darí v každej línii dobre nadväzovať. Do tej rodinnej prepašujú nenápadné flashbacky alebo prepojenia. Tínendžerská vzdorovitosť sa ukáže vo finálnych momentoch ako pýcha či zbraň proti AI presile. A do akčnej plynú úžasné nápady typu absolútny útok rôznych mašín s čipom v nákupnom centre (ktorý je v súčasnej ére nedostatku polovodičov krásnym pripomenutím, čo všetko čip obsahuje).

Rodina na baterky nie je milý animák so zvieratami, hoci tu vystupuje pes Monchi so skvelým gagmi. Je to totálne uletený film ako LEGO príbeh alebo 21 Jump Street, ktorý tiež produkovali Lord-Miller. Aj povedomé veci rieši citlivo, dravo a vkladajú do filmu neuveriteľné kvantum energie. Má aj uletený strih – keď učí tatko šoférovať dcéru, film sa prepne do Tatkovej šialenej rally viac ráz. Pôsobí to ako film vo filme. Alebo vkladanie ikon – animované srdiečko alebo dinosaurus, keď sa hodí k dialógu alebo scéne. Podobných animovaných bonusov nájdete vo filme desiatky a treba ich naplno sledovať.

Okrem dobre zvládnutého obsahu sa film krásne hrá s formou a najmä podobne ako nejeden japonský kúsok dokazuje, že animák má niekedy unikátnu šancu uchopiť tému či nabité scény tak ako by hraná verzia nedokázala. Je takmer nemožné, aby ju film mal – stál by asi 350 miliónov dolárov a prišiel by o čaro, ktoré mu animák dokázal vtisnúť. Nehovoriac o tom, že animovaný dinosaur by sa tam musel vtlačiť a už by to pôsobilo neprirodzene. Ale animák má priestor, stopáž a celú plochu pre seba, aby si robil čo chcel. Eventuálne v Sony nemajú problém a neškrtia kreatívu, o čom sme sa presvedčili už aj pri iných animákoch a to je len dobre. Že sú politicky nekorektné a v jednom momente vytrhne mama v berserk móde srdce robotovi ako súperi v Mortal Kombate? Je to tu a nestačíte sa diviť!

Malinké negatívum je, že úplná uletenosť sa sčasti podpísala na konzistencii a tempe filmu. Nasekal si toho veľa a niektoré elementy sa už v druhej polovici opakujú. Klasicky je tretia štvrtina najslabšia, ale film rozhodne nie je predvídateľný, takže príde do momentu, kedy sami netušíte, čo ešte môžu autori vymyslieť. Ale podarí sa to rozťať a finále už graduje do parádnych scén.

Je to silný animák ako remeň a keď som si v pondelok po oscarovej noci povedal, že máme súťaženie na istý čas za sebou, nie je to úplne tak. V sobotu už bolo jasné, že sa nám tu črtá oscarová nominácia – pokiaľ sa nezopakuje situácia s LEGO príbehom...

The Mitchells vs the Machines (USA / Kanada / Francúzsko, 2021, 113 min.)
Réžia: Michael Rianda, Jeff Rowe. Scenár: Michael Rianda, Jeff Rowe. Hrajú v originálnom znení: Abbi Jacobson, Danny McBride, Maya Rudolph, Michael Rianda, Eric André, Olivia Colman, Fred Armisen, Beck Bennett, Chrissy Teigen ...