ZNÁMI NEZNÁMI

Koľko verzií Úplných cudzincov ste už videli? Odpoveďou na túto otázku si nastavujete očakávania aj na lokálnu verziu. Za päť rokov ich vzniklo cca dvadsať, v našich končinách je známy taliansky originál, nemecký variant, možno španielsky... 

Producentka Wanda Hrycova má za sebou viaceré projekty a tento je stávka na istotu. No predsa je tu aj štipka hazardu v podaní debutujúcej režisérky Zuzany Mariankovej, ktorá si strihla celovečerný debut. Znie to príliš jednoducho, aby sa niečo po ceste domrvilo, ale výsledok napokon prekvapí aj znalcov, ktorí už niekoľko verzii videli.

S odstupom piatich rokov je taliansky originál stále top. A najlepšie dopadnú verzie, ktoré sa nesnažia scenár veľmi ohýbať, ale preberú ho celistvý. Sedmička známych sa stretáva na večeri, ktorú akurát naši tvorcovia preložili z úplného zatmenia mesiaca na silvestrovskú noc. Inak sedí rozloženie postáv: hostitelia (plasticky chirurg a manželka psychologička), čerství novomanželia, klasický pár s dvomi deťmi, kde už manželstvo neklape ako kedysi. A sedmičku uzatvára kamarát, ktorý nemohol doniesť novú priateľku. Pointa večere je osláviť Silvestra, ale mení sa vo chvíli, keď niekoho napadne vyložiť telefóny na stôl. A čítať každú správu, počúvať každý hovor či zvukovku – lebo veď táto partia nemá pred sebou, vo vzťahoch či manželstvách žiadne tajomstvá. Alebo nie?

Na postupnom odhaľovaní skrytých tajomstiev je postavený cely film. Ak ste ho videli, nečakajú vás žiadne šoky, lebo viete, kto čo skrýva, kam línie vedú a kedy prídu najväčšie pecky. V takom prípade sa nedokážete nad scenárom pozastaviť a po čase vám je jasne, že experimentovať sa nebude. O to viac sa môžete sústrediť na lokálne špecifiká, herecké výkony a formu.

Dá sa odolať výhradám, že originál je len jeden a mal unikátne spojenie hercov, charakterov, jedla či atmosféry, lebo ho nakrútili Taliani a u nich to skrátka takto chodí? Nie je to úplne ľahké. Preto je azda výmena za silvestrovský večer prirodzená, hoci sa aj tam jedia kapary či tiramisu – a našincovi možno chýbajú cesnakové jednohubky. Československá verzia má drobné vtipy navyše ako vypnuté svetlo či malý vtip s odpočtom Nového roka, ale inak si ctí svoj základ.

Sčasti sa dá pobaviť na inej jazykovej mutácií dialógov. Adaptácia do lokálnej reči prináša iné finesy a treba chváliť tvorcov, že postavy sa držia češtiny či slovenčiny (na začiatku aj bilingválny vtip). Nikto nie je nadabovaný, každý má svoj hlas, prízvuk a do vravy sa miešajú vtipné české/slovenské nadávky či počastovania. Našťastie nie je film príliš vulgárny, len hrdinom občas rupnú nervy. Pritom s hlasom dokážu postavy výborne pracovať, o čom platia dialógy Tomáša Maštalíra či Sväťa Malachovského.

Herecké výkony sú veľmi dobré a je cítiť, že producenti vyberali postavy starostlivo. Vytvorili sa tu tri československé páry, ktoré majú zaujímavú chémiu. Pri páre Maštalír-Issová od začiatku tušíte, že ich manželstvo (so 17-ročnou dcérou) má veľa za sebou, ale ich profesie určujú dobrú zotrvačnosť i boj vo vzťahu. Maštalír je výborný a zvláda vtipné i dramatické línie. Issová sa drží pri zemi, podá takto lepší výkon. Martin Hoffman si neraz kradne pre seba celé scény, výrazný výkon má okorenený množstvom replík či mimiky – Petra Polnišová sa k nemu výborne hodí a pri nich si viete predstaviť aj bláznivé hádky v ďalšom filme. Táňa Pauhofová ako Bianka odkrýva zaľúbenú polovičku v novomanželskom zväzku, partner Tomáš Měcháček možno nie je taký silný, ale hodí sa k nej. Môžeme iba fantazírovať ako by jeho rolu zvládol pôvodne zmýšľaný Vojta Kotek a na jeho chémiu s Táňou...

A pozor, a tu treba priznať pôvodné predsudky i finálne hodnotenie, najväčším prekvapením je Sväťo Malachovský. Z plagátu pôsobí nevábne (úmyselné grimasy) a možno mu neveríte, že zvládne veľký part, ale má výborné momenty, úlohu ťahá prirodzene v češtine a je to fakt ťažký part, keďže nemá na plátne aj partnerku. Rozhodne dodáva postave potrebnú štipku vtipu, súcitu... a pár fajn rozcvičiek.

Film je o pár minút kratší ako originál, na druhej strane aj málinko inak vyznieva. Známi neznámi viac využívajú hudbu na dokreslenie momentov, najmä dramatických partov. Rozhodne sú však výborne natočení: na to, že sa väčšina filmu odohráva v niekoľkých miestnostiach, pôsobia dostatočne filmovo a nie televízne. Iste, niekde si tvorcovia pomôžu (WC miestnosť je fakt obrovská), ale celkovo výlety na balkón, zhasnuté svetlo v predsieni baráku či iné prestrihy pomôžu striedať pár izieb.

Ak ste videli taliansky originál, čaká vás veľmi solídne repete, kde dostanete dobrú porciu lokálnych hereckých výkonov na slušnej úrovni i kvalitnú produkciu. Ako hodnotiť číselne? Na Kineme sme dali originálu len 7 a nemeckej verzii 6 – a Známi neznámi sú medzi nimi. Ale ak považujete originál za top kúsok, odrátajte si od svojho hodnotenia cca bod. Ten prvotný nápad sa dá replikovať, ale už nikdy nevytvoríte pocit toho objavovania neznámeho. Ale ako podarená variácia Známi neznámi obstoja.

PS – Osobne by som veľmi rad poznal názor niekoho, kto pôjde na tento film bez znalosti pôvodného spracovania. Bude to pre neho hit roka? Alebo nájde viac chýb, či sa bude mrviť v iných detailoch? Hľadám...

Známi neznámi (SR/ČR, 2021, 95 min.)
Réžia: Zuzana Marianková. Scenár: Petr Jarchovský (adapt. scenáru Paulo Genovese). Hrajú: Táňa Pauhofová,Tomáš Maštalír, Petra Polnišová,Klára Issová,Sväťo Malachovský, Martin Hofmann,Tomáš Měcháček,Anna Kadeřávková ...