ZÁKON LÁSKY

Barboru Chalupovú sme spoznali hlavne vďaka spoluúčasti na fenomenálnom dokumente V síti. Aktuálne sa dostáva do širokej kinodistribúcie jej v podstate 3 roky prebiehajúci časozber s výsledným dokumentom Zákon lásky. Mapuje v ňom krkolomnú snahu zmeniť doterajšie registrované homosexuálne partnerstvo na manželský zväzok. Česká republika na dokumentárnom poli opäť tne do živého a opäť narúša stabilitu stereotypov vo veľmi intímnej téme.

Ľudská sexualita je bezpochyby tou najväčšou tematickou atrakciou vo filme. Ak sa k nej pridruží sociálny kontext, diváka v kine film konfrontuje s určitým názorovým postojom a on dospieva k dialógu s daným problémom. Zámerom Zákona lásky je potreba rozvibrovať spoločenskú debatu prostredníctvom odvážneho návrhu z pera neziskovky Jsme fér o zjednotení „manželstva pre všetkých“ bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.

S ústredným predstaviteľom iniciatívy Jsme fér Czeslawom Walekom sa divák zoznamuje pri zahajovaní petície Manželství pro všechny. V Holandsku oficiálne zosobášený homosexuálny aktivista predkladá inteligentnú víziu partnerskej rovnocennosti. Dokument postupne prenáša pozornosť na ostatné zložky Jsme fér, predovšetkým na právne zastrešenie Adelou Horákovou a PR Filipa Mildeho. Oficialitu návrhu však stále narúša do určitej miery hravosť pouličnej propagácie LGBT iniciatívy, ktorá sa snaží uľahčiť cestu spoločenského problému, aby dôstojne zarezonoval aj v heterohlavách.

Citlivú tému prerokúvajú nielen na oficiálnych zasadnutiach, ale pred kamerou Šimona Havla dochádza aj k nevyhnutným hejterským a degradujúcim hláškam radových Čechov. Film ponúka bohatý prierez inteligenčnými úrovňami, ktoré reprezentujú všeobecný postoj k homosexuálnemu spolunažívaniu v českom prostredí.

V tematickom pozadí cesty legislatívneho zrovnoprávnenia zväzkov rôzne sexuálne orientovaných dvojíc prebieha atraktívna dokumentácia názorovej protichodnosti. Prostredníctvom silnej náboženskej masáže inkasuje divák varovania pred odmietaním tradičnej rodiny ako základnej spoločenskej jednotky. Do nej vstupuje podporná rétorika Aliancie pre rodinu v prejavoch predsedkyne Jany Jochovej a blahosklonne sa uškŕňajúceho zástupcu Jana Gregora. V zástupcoch politického spektra dokument prezentuje názorovú rozdielnosť, kde striktní heterosexuáli vyzdvihujú predovšetkým biologické uspôsobenie ľudského organizmu a liberálnejšie orientovaná časť nalieha na riešenie právnych nedostatkov spolužitia registrovaných partnerstiev.

Pred očami diváka plynú obrazy nedôverčivých či rozpačitých pohľadov pri verejne prezentovanej LGBTI problematike. Väčšinou však dochádza k slušnému rozhovoru iba v prípade niekoľkých zainteresovaných osôb. Veľkoplošnejším akciám ako Prague Pride Festival sa dostáva vulgárnejšej odozvy. Vzduchom lietajú názvy sexuálnych úchyliek či ironické návrhy medzidruhového partnerstva. Pochodujúci sympatizanti homosexuálnych vzťahov nie veľmi šikovne reagujú, čo je možno opäť brať ako akceptovanie nevraživých odporcov čoby hodnotných súperov, a degradujú sa v slniečkárskych nadhľadových hláškach. Rozdivočenú atmosféru ulice Chalupová krotí prestrihmi na oficiálne stretnutia, napr. s Pirátskou stranou, kde emocionálna rovina ustupuje praktickému riešeniu priechodnosti návrhu.

Dynamiku naberá Zákon lásky na parlamentnej pôde, kde sa nie veľmi ochotne diskutuje o tak delikátnych veciach. Posmešné pripomienky zľahčujúce tému úderne kontrastujú s mravčím úsilím Jsme fér, aby ich názor stál na objektívnych a dôstojných odôvodneniach.

Či už ide o rokovania v poslaneckých kluboch, Českom parlamente, v Inštitúte pre politiku a spoločnosť, v Študentskom parlamente; na rôznej báze Chalupová demonštruje svoju schopnosť podchytiť problém Jsme fér celostne, pretože k jednotlivým verejným vyjadreniam nasleduje diskusia nielen v útrobách iniciatívy, ale jej členovia rozoberajú svoje možnosti v MHD, na ulici, pri pive, jednoducho kamera ich neúnavne zaberá a zbiera lokačne rôznorodé debaty.

Jelínkov strih hýri dynamizujúcou následnosťou obsahovo či formálne rozporuplných scén a diváka žmýka s cieľom úporne držať predmetnú tému v čo najväčšej názorovej ambivalencii a neustálom spochybňovaní akéhokoľvek stabilizujúceho piliera. Divák vidí rozporuplnosť názorov a ich rôznych smerov náhľadov, pretože režisérke sa darí zanechať „manželstvo pro všechny“ vibrovať najrôznejším spektrom spoločnosti, či už hierarchovo funkcionalisticky spoza mikrofónov pred publikom, alebo s jednoduchšou verbálnou zásobou entít s obmedzenejším názorovým dopadom na spoločnosť.

Výborný námet na pálčivý problém v intímnej sfére. Hoci intimita vyžaduje súkromie, podpery jej spoločenského zakotvenia si zasluhujú verejnú debatu. Sebakriticky prehodnotiť vlastnú definíciu slova tolerancia. Schopnosť vidieť do budúcna nielen na biologicky fungujúcej úrovni, pretože človek už prírodu dávno predbehol...

Zákon lásky (ČR, 2021, 70 min.)
Réžia: Barbora Chalupová