DON'T LOOK UP

Len pred niekoľkými dňami som recenzoval film so sčasti chmúrnym odkazom Silent Night. Najnovší scenáristický i režisérsky počin Adama McKaya má občas podobné momenty, ale ťaží z bohatého obsadenia a množstva výborných spoločenských postrehov. Nie je to ľahký film pri veľkej stopáži, ale má toľko čo povedať, že časť divákov azda nevstrebe všetky myšlienky.

Premisa je jednoduchá: astronómka Kate Dibiasky nájde počas skúmania oblohy neznámy objekt. S pomocou profesora Randalla Mindyho prídu na to, že ide o kométu rútiacu sa na Zem. Čas dopadu: cca 6,5 mesiaca. Šanca na prežitie po dopade: takmer nulová. Keď sa spoja so svojimi nadriadenými a snažia sa dostať do Bieleho domu, zistia, že tam majú všetci iné starosti – blížia sa voľby a treba ísť zahladiť škandál istého senátora. Zatiaľ čo Kate a Randall si uvedomujú nebezpečenstvo a striedavo prepadajú záchvatom paniky (čo ak svet fakt pominie?), ich cesta za presviedčaním ľudstva sa ukáže byť ešte náročnejšia ako čakali – nikto im neverí, média sú skeptické a radšej riešia rozvod speváčky a sociálne média nemajú dostatočný „engagement“ ani po ich prvom výstupe v TV šou.

Adam McKay dokáže sekať do filmu kvantá ambícií, bohaté herecké obsadenie, čoraz viac prehovárať do svedomia či situácie americkej (i svetovej) spoločnosti. Don’t Look Up prišiel navyše vo vzácnom čase pandémie, počas ktorej sme zmietaní konšpiračnými teóriami, kam sa pozriete. Ale tento film na vás nekričí: pozrite sa, sme stratení, lebo neveríme vedcom a už asi nikomu! Je krásnou ukážkou, že ak sa dovalí dvojica vedcov do štúdia a ukážu matematické výpočty, je to nuda. Všetko prebijú lacné témy typu, kto sa s kým rozišiel či požiadal niekoho o ruku.

V tomto filme sú kvantá satirických i smutných postrehov na fungovanie spoločnosti. Napríklad fakt, že dvojica vedcov nie je na prestížnej Ivy League univerzite, ale niekde v Michigane pôsobí skoro ako výsmech. Udalosti v Bielom dome vám naplno ukážu ako funguje mediálny svet, prekrývanie káuz či potreba tém na zavolanie – Meryl Streep ako prezidentka tlačí totálne na pílu a robí zo seba mrchu, ktorú by ste nevolili a možno zvážili podporu podľa situácie.

Na postavách Leonarda DiCapria a Jennifer Lawrence (vitaj späť po pauze) vidieť ako ich melie celý humbug. Kate je otrlá a nepodľahne, ide si svoje a jej urputná snaha ju stojí veľa aj v súkromí. Randall začína v panike na WC, ale na svet médií si zrazu inak zvyká, stáva sa tvárou reklám a ešte laškuje s moderátorkou Brie (na ktorej si zgustla Cate Blanchett s nejedným výrazom afektovanej cmukiny aj so zvodným pohľadom do kamery).

Smutno-satirický pohľad na fungovanie médií si berie veľkú časť stopáže a sčasti sa obávam ako si ju vychutnajú diváci. Je zrejmé, že sa tu tábory naplno rozdelia – znalci a prívrženci médií pochopia hlbší odkaz filmu, ale druhá časť bude reptať, že celá mediálna tour je vlastne nuda a nemá čo povedať. Ale Adam McKay ide ešte ďalej a podobným spôsobom spracuje aj fungovanie politiky (vrátane skvelej línie vytiahnutia veterána, ktorý sa za pár whiskey dá vystreliť do vesmíru) a svetových vzťahov (aj s jasným podtónom, že USA tu všetkému šéfujú ako globálny líder).

A to sa ešte ujde na frak aj korporáciám, keď na scénu nabehne Peter Isherwell, chlapík pripomínajúci žralokov z Apple či Google s obrovským potenciálom, rozpočtom i ambíciou. Jeho prepojenie na svet, politiku, vplyv na ľudí je azda najviac desivý, lebo rozohrá vlastné plány – pozerá sa vám do očí, je to korporátny hajzel, čo má všetko zrátané na miliardy, ale dobre sledujte, kedy a ako sa prejaví.

Film má veľký počet skvostných postáv – a to som ešte nespomenul ako skvelo a koho hrá Jonah Hill a kde sa objaví Timothée Chalamet. Herecké výkony sú špičkové, i keď Jennifer i Leonardo hrajú inak a vždy si nájdu priestor na veľké výbuchy, nervózne výjavy (obe ich scény v TV štúdiu sú parádne). Ale aj ostatní parodujú či prejavujú sa najlepšie ako môžu – snáď len Melanie Lynskey je civilná.

Formálne ide o film s globálnym záberom, ktorý v kľúčových momentoch strihá ostošesť ľudí z celého sveta. Čakajte striedanie dlhých scén i sotva sekundových strihov, čo vytvára impresívne minúty. Hudba Nicholasa Britella skôr len podfarbuje niektoré scény a Ariana Grande zabojuje o oscarovú nomináciu s piesňou, ktorá je vo filme podaná ako videoklip (ale dobre počúvajte-čítajte jej slová).

Don’t Look Up je facka dnešnej dobe a témami presýtený film. Jeho 138 minút bude časti divákov pripadať prepálený, lebo sa z veľkej časti konverzuje, politizuje, menia scény či ambície. A nie je to žiadny trikový film alebo paródia vychádzajúca z Armageddonu. Naopak, je to film do roku 2021, kedy sa spochybňujú vedecké dôkazy, absentuje kritické myslenie, polarizuje spoločnosť a časť ľudí si už dávno vytvára alternatívnu realitu.

Filmu môžete vyčítať pomalšie tempo, kvantum scén, ale ak by som mal povedať, kde strihať, bolo by to ťažké. Je to spoločenská satira, na druhej strane taká realistická a na mnohých úrovniach, že sa budete síce v jednej scéne smiať, ale neskôr trpko priznávať, že sledujete zrkadlo našej doby. Klasicky sa však dá opäť čakať séria komentárov, že ide o klasickú agitku zo Západu a dramédia nám chce hlavne prehovoriť do duše. Je na vás, či jej to dovolíte. Don’t Look Up nie je samozrejme bezchybný, nepozerá sa vždy ľahko, ale pointy trieska parádne.

PS – Je to oscarová šanca? Zatiaľ 50:50, kto vie či sa nájde 300-400 členov Akadémie hlasujúcich za toto ako najlepší film roka. Ale nominácie za scenár a pieseň prídu.

Don't Look Up (USA, 2021, 138 min.)
Réžia: Adam McKay. Scenár: Adam McKay, David Sirota. Hrajú: Leonardo DiCaprio, Jennifer Lawrence, Meryl Streep, Cate Blanchett, Rob Morgan, Jonah Hill, Mark Rylance, Tyler Perry, Timothée Chalamet, Melanie Lynskey, Ron Perlman, Ariana Grande, Kid Cudi, Himesh Patel ...