NAJHORŠÍ ČLOVEK NA SVETE

Vraví sa, že najväčším šťastím je dostať od života príležitosť byť tým, kým chceme byť a stráviť ho s niekým, koho máme radi. Ak nám však život ponúka všetko a my napriek tomu netušíme, kým a s kým chceme byť, šťastie sa stáva celkom rozpačitým pojmom.

Julia z filmu Najhorší človek na svete by o tom mohla rozprávať. Je mladá, inteligentná, krásna, všetky cesty má otvorené – a napriek tomu neprestáva blúdiť. Nie je to pritom žiadny unikát. Novinka Joachima Triera, naopak, výstižne pomenúva dilemy, ktorým dnes čelia milióny „Julií” v celom západnom svete. Výborný generačný film, za ktorý jeho hlavná predstaviteľka získala hereckú trofej z Cannes a ktorý podľa čerstvo zverejneného shortlistu zrejme zabojuje aj o Oscara, patrí k tomu najlepšiemu, čo sa tento rok dostalo do kín. Na Slovensku film úspešne uviedol 16. ročník Cinematiku a do distribúcie by mal prísť v roku 2022. 

Julia (Renate Reinsve) patrí k privilegovanej hŕstke ľudí, ktorí si v živote môžu skoro v každom ohľade vyberať. Narodila sa v jednej z najbohatších a najbezpečnejších krajín sveta (Nórsko), má možnosť aj predpoklady študovať a so svojím prirodzeným šarmom tiež hravo nadväzuje známosti s opačným pohlavím. S jednou vecou má však vážny problém – akosi sa jej nedarí nič, do čoho sa pustí, dotiahnuť až do konca.

Vidno to už na jej štúdiu: Začne pri medicíne, potom však presedlá na psychológiu, len aby sa onedlho rozhodla stať radšej fotografkou a napokon zakotvila v kníhkupectve. Inak to nemá ani so vzťahmi – bez výčitiek prelieta z jedného do druhého, až dokým nestretne staršieho Aksela (Anders Danielsen Lie). Úspešný autor komiksov sa stane jej prvým vážnym partnerom aj akousi kotvou v jej neusporiadanom živote. Keď však začne tlačiť na to, aby sa ich vzťah posunul do ďalšej fázy, Julia pocíti nutkanie zaradiť spiatočku a utekať kade ľahšie. Je však problémom skutočne Aksel..?

Joachim Trier (Oslo 31. augusta, Thelma) rozpráva jednoduchý, zdanlivo možno až trošku banálny, ale zároveň odzbrojujúco autentický a výstižný príbeh mladej Julie v dvanástich kapitolách. Sú chronologické, ale mnohé by zároveň celkom slušne obstáli aj samostatne. Hrdinku sledujeme v priebehu niekoľkých rokov, ktoré sú pre ňu v kontexte rozvláčneho dospievania mileniálov zásadné. Vidíme jej prerod z utiahnutej študentky na párty levicu aj následné skrotnutie pod taktovou staršieho partnera.

Sme tiež svedkami jej opätovnej revolty, ďalšieho vzťahu s bezprostredným Eivindom (Herbert Nordrum), ale aj viac a viac zmätku, ktorý zažíva pod tlakom očakávaní okolia aj vlastných chaotických túžob. A ako väčšina z nás, ani Julia napokon neunikne ani osudovým zlomom, ktoré ju donútia čeliť rýdzej fatálnosti života.

Najhorší človek na svete je inteligentným, vtipným a chvíľami aj dojímavým príbehom o hľadaní seba samej na pozadí digitálnej éry, ktorá ponúka nespočet príležitostí, no žiaden návod, ako sa ich chopiť. Julia sa v tieni úspešného partnera snaží presadiť, napríklad aj napísaním zľahka bizarnej eseje o orálnom sexe v ére #metoo. Počúva svoje inštinkty a rozvíja svoju kreativitu, hoci vôbec netuší, kam vlastne smeruje. Zdanlivo úspešne sa vysporiadava aj s neexistujúcim vzťahom s vlastným otcom, ktorý sa jej doslova vyhýba. A keď jej srdce zavelí ísť „na lepšie”, statočne si pobalí kufre a ide za jeho hlasom. Je to však naozaj sloboda, odvaha, nezávislosť? Čo Julia v skutočnosti hľadá a pred čím stále uteká?

Aj keď sa film začína ako ľahká romantická komédia, postupne naberá stále serióznejší a hĺbavejší ráz. Julia svojím dilemám nakoniec aj tak celkom neunikne a na viacerých frontoch tápe a zlyháva. Jej príbeh je tak do veľkej miery príbehom o nenaplnení, o potenciáli rozriedenom v nekonečnom mori možností až na takmer nepoužiteľné množstvo. No aj keď je v tom kus sladko-trpkej pravdy o životoch mnohých z nás, Joachim Trier Juliino blúdenie zaobalil do úchvatne hravého, vynaliezavého aj láskavého formátu, na ktorý je radosť pozerať.

Keď, napríklad, Julia uteká od zovšedneného priateľa k novej známosti, celý svet doslova zastane, presne ako to v tej chvíli v opojení čerstvou zamilovanosťou sama cíti. Neodmysliteľnú úlohu vo filme zohráva Oslo, režisérovi dôverne známa metropola, ktorej genius loci podtrháva umným výberom lokácií, uhlov aj svetla. Pamätihodnou je aj scéna, v ktorej Julia v hríbikovom rauši bojuje s panickou hrôzou z materstva a zároveň aspoň virtuálne konfrontuje svojho nehodného otca. Alebo prvé stretnutie Julie a Eivinda, pri ktorom sa zo všetkých síl snažia spolu nepodviesť svoje polovičky.

Najhorší človek na svete stojí práve na týchto skvelo napísaných scénkach a dialógoch, ktorým postavy už len vdychujú život a identitu. S členením na kapitoly to dobre ladí a zároveň to umožňuje vyniknúť elementu času, ktorý je pre rozprávanie Juliinho príbehu kľúčový. Zásadnou je pre film skvelá Renate Reinsve, ktorá ho doslova ťahá svojím oduševneným, elegantným a zároveň až detsky priamočiarym výkonom. Joachim Trier rolu herečke písal na mieru a výsledok to nezaprie. Je to, skrátka, svieže a moderné kino, ktoré má čo povedať a robí to divácky mimoriadne vďačne a príťažlivo.

Iste sa však nájdu aj diváci, ktorých Najhorší človek na svete zas tak veľmi neosloví. Julia vás môže svojím spôsobom aj celkom slušne rozčuľovať – jej problémy sú, napokon, vcelku malicherné a pre staršie generácie možno aj trochu nepochopiteľné. Jej príbeh nie je jasne ohraničený začiatkom ani koncom, neprináša žiadnu „hĺbkovú analýzu”, rozuzlenie ani odpovede na otázky, ktoré Juliu (či diváka) môžu trápiť.

Niekedy však celkom stačí dívať sa – tento film je totiž výborným zrkadlom nielen pre všetky „Julie”, ale aj celú našu dobu a neustály vnútorný nepokoj, ktorým v nej žijeme.

Verdens verste menneske (Nórsko, 2021, 127 min.)
Réžia: Joachim Trier. Scenár: Joachim Trier, Eskil Vogt. Hrajú: Renate Reinsve, Anders Danielsen Lie, Maria Grazia Di Meo, Herbert Nordrum, Hans Olav Brenner, Sofia Schandy Bloch ...