UTIECŤ

Dánsky nominant na Oscara patrí medzi filmové unikáty. Nielen hĺbkou svojej témy, ale aj možnosťou zaradenia až do troch súťažných kategórií – najlepší zahraničný film, najlepší animovaný film a najlepší dokumentárny film. Snímka Jonasa Pohera Rasmussena totiž veľmi nápadito spojila dokument s animáciou a formálna stránka len podčiarkuje silnú výpoveď jej hlavného hrdinu a zároveň respondenta.

Tvorca vo filme Utiecť spovedá 36-ročného Amina, spolužiaka zo strednej školy. Jeho životný príbeh je iný ako osudy väčšiny jeho kamarátov. Amin pochádza z Afganistanu a kým sa dostal do vyspelej slobodnej krajiny, zažil množstvo strádania, bolesti i bezmocnosti. Doposiaľ však okolnosti svojho príchodu do Dánska ako aj kus svojej minulosti tajil. Strach z vyhostenia a straty všetkého, čo si tu vybudoval, mu bránil odkryť celú pravdu.

Pred divákom sa rozvinie strhujúci skutočný príbeh muža, ktorý poprel seba samého, aby mohol žiť slobodný život v bezpečnom prostredí. Keď Afganistan spolu s matkou a súrodencami opúšťal, bezpečný určite nebol. Strasti, ktoré ich na ceste za vytúženým pokojom a bezpečím čakali, rozhodne nepatria k žiadnej idylickej road movie. V 83-minútovej stopáži sa pred nami rozvinie utečenecká dráma jednej rodiny, ktorá pre vidinu lepšej budúcnosti musí čeliť ťažkým skúškam.

„Domov je tam, kde je bezpečne,“ hovorí v úvode filmu Amin. A práve taký domov hľadajú. V rodnom Afganistane už dávno nie je bezpečne, jedno turbulentné obdobie strieda ďalšie, až napokon ide o život. A tak sa matka, ktorú režim pripravil už o manžela, rozhodne zbaliť a spolu so štyrmi deťmi zvolí útek. Moskva, rok po páde komunizmu, sa stane útočiskom pre Aminovu rodinu. No tu sa práve začína strastiplná cesta za vytúženým bezpečím. Koľko utrpenia, poníženia a traumatizujúcich zážitkov ich bude stáť, je desivé sledovať vo filme, nie to ešte okúsiť na vlastnej koži.

Dlhých 20 rokov Amin tajil celú pravdu o úteku svojej rodiny. Teraz však nastal čas, aby sa podelil o kus svojho života, ktorý ho navždy poznačil. Hoci mnohé trpké zážitky pre vlastné dobro vytesnil, kamarát a filmár ich prostredníctvom svojho filmu z neho vydoloval. Rasmussen si zvolil vskutku nápaditú formu výpovede. Režisér akoby v úlohe psychológa vedie rozhovor so svojím klientom. Vďaka psychoterapeutickým účinkom sedenia Amin začne postupne otvárať trinástu komnatu svojich spomienok.

Nemožno však vo zvolenej metóde hľadať účelovosť. Nič nepôsobí štylizovane a umelo, práve naopak, všetko prebieha celkom prirodzene a nenútene. Animovaný dokument dokonca nepôsobí ani ako dokument. Dojem hraného filmu budí nielen animovaná podoba, ale aj obrazy jeho ťaživých spomienok. Dokumentárnu formu pripomínajú len prestrihy s reálnymi spravodajskými zábermi o udalostiach, ktoré protagonista opisuje. Dôsledne tak mapuje a ilustruje nedávnu históriu, ale aj problematiku utečenectva.

Na pozadí všetkých Aminových tráum figuruje jedna zásadná osobnostná a intímna kapitola. Dnes už síce v liberálnom Dánsku nemusí skrývať svoje práve ja, no keby zostal v Afganistane, spoločnosť by ho odvrhla a systém potrestal. Dokonca vraj pre takých ako je on ani nemajú slovo či označenie. Amin je totiž gay a hoci to o sebe vedel od detstva, tajil to, aby sa nestal hanbou rodiny. Dnes je už celkom vyrovnaný so svojou inakosťou a nič mu nebráni žiť plnohodnotný milostný život. Napriek tomu uniká pred hlbokým citom a kariéra je preňho vždy na prvom mieste. Aby sa oddal hlbokému citu a začal veriť, že našiel svoj bezpečný prístav a skutočný domov, musí sa v ňom niečo zmeniť.

Snímka Utiecť už pozbierala množstvo významných ocenení a jej zbieranie trofejí sa ešte dozaista neskončilo. V nadchádzajúcom odovzdávaní Zlatých glóbusov má silného konkurenta v kategórii animovaných filmov vo vzdialenom príbuznom s podobnou tematikou Moja afganská rodina. Prevyšuje ho však originálnejším a sofistikovanejším spracovaním i aktuálnosťou a naliehavosťou námetu.

Migračná kríza vygenerovala a zrejme ešte vygeneruje množstvo obdobných osudov. Kým spravodajstvo obvykle chrlí len krátke reportáže plné čísiel a štatistík o utečencoch bez mena a bez osobného príbehu, koprodukčná snímka nám vykresľuje konkrétny osud mladého muža bolestivo zasiahnutého udalosťami formujúcimi jeho život.

Prináša nám tak oveľa hodnotnejšiu, ale aj emotívnejšiu informáciu, na základe ktorej si môžeme vytvoriť reálny obraz utečeneckého zúfalstva. Rasmussenovi sa navyše podarilo film nakrútiť nesmierne podmanivo a pútavo a z osudov rodiny utečencov vykresal silný univerzálny príbeh bez emočných hyperbol.

Flee (Dánsko / Francúzsko / Švédsko / Nórsko / USA / Slovinsko / Estónsko / Španielsko / Taliansko / Fínsko, 2021, 83 min.)
Réžia: Jonas Poher Rasmussen. Scenár: Amin Nawabi, Jonas Poher Rasmussen. Hrajú: Rashid Aitouganov, Daniel Karimyar, Fardin Mijdzadeh, Milad Eskandari, Belal Faiz, Elaha Faiz, Zahra Mehrwarz, Sadia Faiz, Georg Jagunov